www.organisti.sk

Nov� organ v evanjelickom kostole v Nitre

Prel�dium

Nitrianski evanjelici boli dlh� roky v podn�jme bratov kalv�nov. Napriek bratskej spolupr�ci t��ili po vlastnom kostole a �al��ch zborov�ch priestoroch. Ich t��ba sa naplnila 11. j�na 2000, ke� bol posv�ten� evanjelick� kostol Sv�t�ho Ducha. Modern�, ale �tuln�. A bez organa.

V roku 2006 sa zbor rozhodol postavi� klasick� mechanick� organ firme Pfluger Orgelbau z Feldkirchu v Rak�sku. Ide o jedine�n� stavebno – hudobno – investi�n� udalos� v celoslovenskom rozmere!

Cena organa: 151.710 € / 4.570.415.- Sk

Mesto Nitra prispelo dot�ciou 1. 400 tis. Sk (46.472 €), predseda vl�dy zo svojej rezervy poskytol 200 tis. Sk (6.639 €).

Liturgick� predstavenie nov�ho vydania pohrebn�ch obradov

Katedra liturgiky R�mskokatol�ckej cyrilometodskej bohosloveckej fakulty Univerzity Komensk�ho v Bratislave a Hudobn� sekcia Diec�znej liturgickej komisie Banskobystrickej diec�zy usporiada d�a 12. okt�bra 2008 o 13,30 h v zasada�ke Farsk�ho �radu v Pitelovej (pri �iari nad Hronom) odborn� kolokvium na t�mu predstavenia nov�ho vydania pohrebn�ch obradov, ktor� boli ned�vno vytla�en�.
Bud� predstaven� niektor� doplnenia oh�adne kres�ansk�ho pohrebu ako aj nov� podnety pre stv�rnenie s��asnej pohrebnej liturgie. Organiz�tori poz�vaj� v�etk�ch z�ujemcov z radov k�azov i laikov na toto teologicko-praktick� podujatie.

Zdroj: TKKBS

Benefi�n� koncert v Ko�iciach

Vok�lny s�bor Gregoriana V�s poz�va na benefi�n� koncert v nede�u 28.9.2008 v kostole sv. Gorazda a spolo�n�kov na s�dlisku Terasa v Ko�iciach. Viac inform�ci� n�jdete na str�nkach zdru�enia Gregoriana.

Pozv�nka na XIII. Gorazdove organov� dni v Kov��ovej

V nede�u 27. j�la 2008 sa o 9.00 hod. v Kostole sv�t�ho Gorazda v Kov��ovej pri Zvolene uskuto�n� prv� �as� sl�vnosti XIII. Gorazdov�ch organov�ch dn� (GOD), ktor� za�n� p�sa� nov� kapitolu v�znamnej sv�togorazdovskej aktivity. Tento rok sa po prv�kr�t odohr� v dvoch �astiach.

Sl�vnostn� sv�t� om�u o 9.00 hod., ktorou sa program v obci Kov��ov� za�ne bude celebrova� �piritu�l K�azsk�ho semin�ra Franti�ka Xaversk�ho v Bad�ne �ubom�r Grega. Po bohoslu�be o 10.00 hod. bude bezprostredne nasledova� umeleck� program "Pocta sv�t�mu Gorazdovi", v ktorom ��inkuj� popredn� profesion�lni umelci - recit�tori �efan Bu�ko, Jozef Kapec, spev�k Jaroslav Pehal (bas) a organista Martin Bako, z katedr�lneho D�mu sv. Martina v Bratislave, sprievodn� slovo Miroslav Hole�ko. Po�as sv. om�e a v umeleckom programe vyst�pi aj miestny spevokol s n�zvom GORAZD�K.

Epil�gom sl�vnosti bude Organov� recit�l s�rodencov Gab�ovcov z Topol�ian, kde sa predstavia traja zo �tyroch s�rodencov J�n Gab�o, posluch�� V�MU v odbore cirkevn� hudba, Daniel Gab�o, laure�t Gorazdov�ch organov�ch dn� 2006 a Krist�na Gab�ov�, laure�tka Gorazdov�ch organov�ch dn� 2007.

Poslanie podujatia m� dve z�kladn� roviny - prvou je prispieva� pozn�vaniu re�li� o �ivote a diele sv. Gorazda, k ��reniu jeho �cty a kultu a z�rove� k pozn�vaniu na�ich n�rodn�ch, kult�rnych a kres�ansk�ch prvopo�iatkov, a t�m k pestovaniu kres�ansk�ho povedomia, historick�ho vedomia a n�rodnej hrdosti. Druhou �pecificky odbornou rovinou je zvy�ova� umeleck�, interpreta�n� �rove� organistov, vytv�ra� priestor pre vz�jomn� stretnutia, v�menu sk�senost� a prezent�ciu organistov. Z�rove� tak konfrontova� v�kony organistov i z poh�adu odborn�kov, usmerni� ich �innos� a umeleck� rast.

Organiz�tormi sl�vnosti s� Spolo�nos� sv�t�ho Gorazda, OZ Harmonia Seraphica, Obec, R�mskokatol�cka farnos� sv. Gorazda a N�rodn� rehabilita�n� centrum Kov��ov�, Slovensk� orol, N�rodn� osvetov� centrum, Cyrilometodsk� spolo�nos�, �rad pre zahrani�n�ch Slov�kov, Svetov� zdru�enie Slov�kov �ij�cich v zahrani�� Spolok sv. Vojtecha, Matica slovensk�, Podpolianske osvetov� stredisko vo Zvolene i �al�ie subjekty.

Gorazdove organov� dni s� s��as�ou XIX. sv�togorazdovsk�ch dn� na Slovensku a Dek�dy sv�t�ho Gorazda na Slovensku 2005 – 2010 z�titu, nad ktor�mi prevzala podpredsedn��ka N�rodnej rady Slovenskej republiky Anna Belousovov�.

Druh� �as� XIII. Gorazdov�ch organov�ch dn�, prehliadka, sa uskuto�n� 25. a� 27. septembra 2008 v Slovenskej n�rodnej gal�rii – z�mok Zvolen

Zdroj: TK KBS

Stretnutie SPO v Olomouci

Poz�vame v�s na v�let za organmi b�val�ho hlavn�ho mesta Moravy a st�ro�n�ho biskupsk�ho s�dla – Olomouca.

V gotickom prepo�tskom D�me sv. M�rica si prezrieme a vysk��ame zn�my organ dokon�en� sliezskym organ�rom Michaelom Englerom, ktor� bol v �ase svojho postavenia (1745) i dlho po �om (e�te v roku 1828) pova�ovan� za jeden z najv��ch n�strojov v Eur�pe. N�stroj n�m predvedie a jeho hist�riu pribl��i prof. Anton�n Schindler – d�msky organista a architekt prestavby a roz��renia n�stroja z rokov 1961-1971. V s��asnosti m� n�stroj dva hracie stoly (mechanick� a elektrick�) a 102 registrov. Patr� medzi najv��ie organy b�val�ho �eskoslovenska.

N�v�tevu D�mu sv. M�rica zakon��me prehliadkou ch�rov�ho pozit�vu z roku 1716 od Anton�na Ji��ho Schacka.

Vn�ma� n�dheru viery cez hudbu

5. j�la prijal Sv�t� Otec v Castelgandolfo skupinu p�tnikov z Regensburgu (Nemecko).
V kr�tkom pr�hovore k nim spomenul “��asn� de�” v septembri 2006, ke� po�ehnal nov� organ v “Alte Kapelle” v Regensburgu nazvan� “Benedikt - Orgel”.

“M�m nezmazate�n� spomienky“, povedal sv. Otec “na tieto chv�le, ke� sme - v harm�nii tohoto skvel�ho organu, zboru pod veden�m p. Kohlhaufela a �iariacej kr�sy chr�mu - za�ili rados�, ktor� poch�dza od Boha. Nie iba bo�sk� iskrenie, ak� spom�na Schiller, ale ozajstn� plame� Ducha Sv�t�ho, ktor� n�m umo�nil vn�torne poci�ova� to �o u� vieme aj z evajnelia sv. J�na: �e On s�m je rados�. A t�to rados� n�m bola sprostredkovan�.”

Benedikt XVI. hovoril o svojej spokojnosti s t�m, “�e tento organ na�alej zaznieva a umo��uje t�m �u�om vn�ma� �as� z n�dhery na�ej viery; z n�dhery podnietenej sam�m Duchom Sv�t�m. Takto si pln� svoju evanjeliza�n� funkciu - ohlasuje Evanjelium svojim vlastn�m sp�sobom.“

Zdroj: Vatican Information Service

Spustenie modulu Ot�zky a odpovede

V�en� u��vatelia port�lu Organisti.sk!

Dne�n�m d�om sp��ame modul Ot�zky a odpovede. Cie�om je vytvori� s�bor �asto kladen�ch ot�zok z oblasti organov a liturgickej hudby a z�rove� sprostredkova� kontakt medzi u��vate�mi port�lu a odborn�kmi, ktor� sa problematike organov a liturgickej hudby venuj� profesion�lne (�i u� teoreticky alebo prakticky). Na��m z�merom je poz�va� k takejto spolupr�ci profesion�lnych organistov, organol�gov, organ�rov, teoretikov a pedag�gov pr�slu�n�ch discipl�n.

Hudba v kostole

V ot�zkach hudby v kostole (mimo liturgie) panuj� �ast� nejasnosti. Diskutuje sa, ktor� druhy hudby s� zlu�ite�n� so sv�tos�ou miesta, a nako�ko mo�no kostoln� priestor vyu��va� aj pre svetsk�ch hudobn�ch usporiadate�ov.

Nemeck� biskupsk� konferencia publik�ciou Hudba v kostole mimo liturgie chce pom�c� radou a pomocou (Arbeitshilfe 194, Bonn, 2005). Kardin�l K. Lehmann to v Predhovore ozna�uje ako „pastor�lnu �ancu“ dne�ka.

Kostoln� priestor a hudba s� dve historicky �zko sp�t� veli�iny. Prianie, aby to tak ostalo aj v bud�cnosti, z�v�zne vyjadrila liturgick� komisia Druh�ho Vatik�nskeho koncilu. D�vna trad�cia mimoliturgick�ch hudobn�ch podujat� v kostoln�ch priestoroch sa hodnot� ako „kult�rna slu�ba bl��nym“ a s��asne naplnenie �lohy „by� mision�rskou cirkvou“. Toto osobitn� spojenie kult�rnej diakonie a kres�ansk�ho zvestovania sa pova�uje za jedine�n� atrib�t eur�pskej kult�rnosti.

Ot�zky �t�lu s��asnej liturgickej hudby

Druh� vatik�nsky koncil (1962 – 1965) so svojou liturgickou reformou zastihol v�vin eur�pskej umelej hudby v obdob� kultu postwebernovskej „Novej hudby” s jej pr�zna�nou atonalitou, ametriou, dodekafonick�mi alebo seri�lnymi technikami, momentovou formou, d�razom na zvukovos� a pod. Pestoval sa avantgardn� pr�stup k hudobnej tvorbe. �oskoro, ur�ite u� v sedemdesiatych rokoch, sa rozvinula hudobn� postmoderna s rozli�n�mi n�vratmi k starej hudbe, posluch��skej nen�ro�nosti, zd�raz�ovanej hudobnej emocionalite, „objavu” ned�vno odmietanej estetiky hudby neskor�ho romantizmu a n�vratom k nej ako „Retrowelle”. Simult�nne prebiehal intenz�vny v�vin v oblasti d�ezu a modernej popul�rnej hudby: D�ez bol pov��en� z �rovne z�bavnej hudby na v�ne umenie par excellence, v�vin rocku a folku prebiehal v mohutn�ch �t�lovo �iroko rozvinut�ch pr�doch. �kolen� skladatelia, ktor� sa podie�ali na budovan� pokoncilovej liturgickej hudby, to nemali v tomto avantgardou pozna�enom prostred� �ahk�. Museli pripravi� hudobn� rie�enia mimoriadne prost� pre �ud, ale nie „�kol�cke”. Pova�ovali si za povinnos� vymyslie� nev�edn�, umelecky hodnotn� hudbu, zalo�en� na najstar��ch trad�ci�ch duchovnej hudby, pritom d�stojn�, l��iacu sa od popul�rnej svetskej hudby. Museli si d�va� pozor, aby po�adovan� technick� jednoduchos� neviedla k ban�lnym rie�eniam.[1]

Pokoncilov� liturgick� hudba je poly�t�lov�. Uplat�uj� sa tu hudobn� formy, ktor�ch p�vod siaha do rozli�n�ch obdob� dej�n v rozp�t� tis�cro��. Zauj�mav� je, �e �t�lov� kontrasty v r�mci bohoslu�by sotvakto vn�ma. Spev k�aza na starobyl� n�pevy s odpove�ami veriacich, chr�mov� piesne z rozli�n�ch storo��, prednes tradi�n�ch liturgick�ch textov v b�snickej pr�ze na nov� n�pevy – to v�etko spl�va na jednej �rovni zap�jania sa veriacich do spevu so sprievodom organa, ktor�ho harmoniz�cie vych�dzaj� v �strety hudobn�mu mysleniu a ch�paniu typu klasickej harm�nie. Striedanie hudobn�ch prvkov rozli�n�ho p�vodu dnes v�bec nevad�. �okuj�cu ��nrovo-�t�lov� zmenu v praxi predstavuje sk�r, ke� sa pri bohoslu�be ozve zvuk in�ho hudobn�ho n�stroja ne� organa, modernej�ie fr�zovan� spev ml�de�e a pod.

Interpreta�n� kurz barokn� hudby

C�rkevn� konzervato� Opava ve spolupr�ci s Bc. Ond�ejem Mackem po��d� Interpreta�n� kurz barokn� hudby, kter� prob�hne ve 4 term�nech: 22. - 23. 2., 28. - 29. 3., 11. - 12. 4., 16. - 17. 5. 2008 (v�dy p�tek odpoledne a n�sleduj�c� sobota). ��astnit se lze aktivn� i pasivn� v oborech: zp�v, cembalo, hra gener�lbasu a komorn� hra. P�ihl�sit se lze do 19. �nora 2008. Minim�ln� podm�nkou ��asti je absolvov�n� prvn�ho cyklu ZU�. Bli�� informace na www.konzervator.cz