Ja si myslím, že všetko je otázka historického vývoja.
Nechcem nikomu brať jeho názor, rešpektujem, ak máte inú mienku. No chýba mi tu viac porozumenia a tolerancie voči mládežníkom,...
Nič nie je otázkou vývoja,... Je to o tom,že mnoho mládežníkov nerešpektuje liturgické predpisy,... Prečo by sme my, organisti mali rešpektovať a tolerovať mládežníkov, ktorí nerešpektujú rubriky??? My organisti musíme "fungovať" podľa rubrík,... Veľa mládežníkov "funguje" po svojom, podľa vlastných pravidiel... _________________ Peter Vymazal
www.organista.wbl.sk
Zaregistrovaný od: 18. 02. 2008 Príspevky: 88 Bydlisko: Bratislava
Zaslal: 28 02, 2011, 14:10 Predmet:
Peter Vymazal napísal:
LuMa napísal:
Ja si myslím, že všetko je otázka historického vývoja.
Nechcem nikomu brať jeho názor, rešpektujem, ak máte inú mienku. No chýba mi tu viac porozumenia a tolerancie voči mládežníkom,...
Nič nie je otázkou vývoja,... Je to o tom,že mnoho mládežníkov nerešpektuje liturgické predpisy,... Prečo by sme my, organisti mali rešpektovať a tolerovať mládežníkov, ktorí nerešpektujú rubriky??? My organisti musíme "fungovať" podľa rubrík,... Veľa mládežníkov "funguje" po svojom, podľa vlastných pravidiel...
Možno je tých mládežníkov mnoho, to ja neviem posúdiť, nechodím po celom Slovensku a nepýtam sa - vy asi áno, však??!!
No aj keby ich bolo mnoho, i tak to neplatí pre všetkých, takže prosím nezovšeobecňujte, nemáte na to právo.
A potom, ako to súvisí s otázkou postavenia organu? Naozaj nechápem. Keď si čítam dokument Musicam Sacram, 8. časť, kde sa hovorí o inštrumentálnej posvätnej hudbe, píše sa tam, že organ ako tradičný hudobný nástroj používaný v latinskej cirkvi má mať svoju primeranú úctu - tu možno len súhlasiť. A taktiež sa tam ďalej píše, že - "Iné nástroje možno pri bohoslužbách pripustiť podľa úsudku a so súhlasom kompetentnej územnej vrchnosti, pokiaľ vyhovujú posvätnému úzu alebo sa mu môžu prispôsobiť, ak zodpovedajú dôstojnosti chrámu a sú veriacim naozaj na povznesenie.”
Pokiaľ teda aj iné nástroje sa používajú jemným, citlivým spôsobom a sú navyše schválené miestnou cirkevnou autoritou - čo samozrejme musí byť a predpokladám, že vo väčšine farností sa k tomu cirkevná autorita aj vyjadruje - potom nechápem, kde vidíte problém?
Pán Vymazal, nepochybne máte zlú skúsenosť s mládežníkmi a z toho vyviera trpkosť, ktorú cítim z vašich slov medzi riadkami... Chápem vás. Ale nie všetci sú takí. Treba každopádne hľadať porozumenie. A pokiaľ tí "vaši" mládežníci nečítajú cirkevné dokumenty o liturgickej hudbe, potom sa dožadujte, aby sa tak stalo! Bojujte za to, veď v tomto ohľade máte pravdu! Myslím, že toto je určite lepší spôsob, ako so situáciou niečo urobiť - nie prskať tu "jedovaté sliny" na všetkých naokolo...
A ešte niečo: viete veľmi dobre, kam smeruje táto doba. Že dnes "letí" konzumizmus a individualizmus. Takže nadávaním a kydaním na ľudí ich neprinútite veci zmeniť. Ak úprimne chcete, aby mladšie generácie objavovali Boha a duchovnosť vo svojom živote, ak chcete, aby sa mladší naučili nielen rešpektovať staršie formy liturgickej hudby ale dokonca aby objavili aj ich vnútornú krásu - potom prestaňte chrliť síru.
S tým totiž dnes už nepochodíte.
[quote
...viete veľmi dobre, kam smeruje táto doba. Že dnes "letí" konzumizmus a individualizmus...
Lucia Fojtíková[/quote]
Na nedávnych MS vo futbale v Afrike boli hitom a "leteli" vuvuzely. Len dúfam, že ich
"ušľachtilý" zvuk "nepriletí" až k našim mládežníkom. Čo si počneme, keď sa im zapáči?
Páni organisti isto dobre vedia, ako vznikli naše JKS ale aj protestantské chorály... Zatiaľ čo na katolíckej omši spievala schóla gregoriánsky chorál a veriaci ľud len stál a počúval, reformovaní zaviedli spievanie ľudu na nápevy známych ľudoviek. To prinieslo veľký úspech, a tak mnoho (asi vlažných) katolíkov prechádzalo k protestantom. Preto aj katolícki kňazi vyvíjali istý neoficiálny tlak na organistov a hudobníkov, aby sa do spevu mohol zapájať ľud. Postupom času sa to rozšírilo tak, že sa to dostalo až k pápežovi a akosi sa to "trpelo" s tým, aby sa udržala účasť ľudí na omšiach.
Niečo podobné sa deje i teraz, keď si chceme udržať mladých, ktorých neoslovuje JKS. Tak sa im povolí - hoc i neoficiálne - používanie gitár a spievanie piesni na nápevy pop-music. Aj to sa už dostalo k pápežovi a tiež sa to akosi "trpí". Teraz nejdem tvrdiť či je to správne alebo nesprávne. Chcem len poukázať na to, že história sa opakuje. Po mnohých rokoch sa z niekdajšich ľudoviek stal poklad - JKS. A tak isto sa z dnešných mládežníckych piesni po rokoch môže stať poklad. Nuž teda treba nám byť otvorenými a nemať predsudky ani klapky na očiach a zadubene obhajovať len gregorián a JKS. _________________ Jozef Timuľák
Aj to je pravda, Jožko, ale zasa ani JKS nie je všeliek. JKS prevalcovala iné, častokrát ušľachtilejšie alebo aspoň vhodnejšie spôsoby spevu. Došlo to až do takého stavu, že mnoho veriacich (ale aj kňazov) považuje za dogmu, že na omši sa MUSÍ spievať z JKS. _________________ František Marcin
Zaregistrovaný od: 18. 02. 2008 Príspevky: 88 Bydlisko: Bratislava
Zaslal: 02 03, 2011, 11:22 Predmet:
Jožko, vďaka za Váš prístup...
A ešte niečo ma napadlo. Viete, študujem muzikológiu a čím ďalej tým viac zisťujem, že poznanie dejín hudby je naozaj užitočné. Človek si uvedomí, ako sa história opakuje, alebo aké sú určité veci relatívne. A prekvapivé.
Napr.: v minulosti som neraz počula kritiku na prejavy "modlitby telom" počas omší, teda rôzne tie tlieskania a "ukazovačky", ktoré sú dosť častou záležitosťou najmä na detských či mládežníckych omšiach. Vždy som počula argumenty v zmysle, že predsa takéto prejavy príslušia skôr iným národom, napr. Afričanom. Že nám, slovanom, európanom to nie je vlastné.
A vida, potom si v skriptách od známej slovenskej muzikologičky Nade Hrčkovej Dejiny hudby I - Európsky stredovek - prečítam na str. 5, že kresťanstvo, ktoré prišlo do Európy svojim asketickým stýlom začalo odmietať pôvodné pestovanie hudby pre potešenie, pre umenie. A že "...prvých kresťanov bolo potrebné odvykať od ich pohanskej minulosti." Hrčková tiež ďalej píše, že "na niektorých miestach sa aj v chrámoch pri speve hymnov tancovalo a tlieskalo" (str. 5).
Čo tým chcem povedať? Z vyššie uvedeného usudzujem, že európske národy pred príchodom kresťanstva - ešte ako pohania a tiež aj v začiatkoch svojej novej, kresťanskej identity - vyjadrovali svoj vzťah k božstvu či neskôr k Bohu aj takýmto spôsobom, spôsobom, o ktorom sa hovorí, že prislúcha skôr povedzme afričanom...
Iste, nikto z nás nie je povinný vrátiť sa k svojej "pohanskej" náture. Mne osobne takéto prejavy nie sú blízke, nepotrebujem ich pre svoj kontakt s Bohom - hoci ich nikomu neberiem.
Ale tento objav mi hovorí, že poznať históriu je veľmi dôležité. Pretože človek zistí, "ako sa história opakuje, alebo aké sú určité veci relatívne. A prekvapivé."
Myslím, že ak budeme viac študovať (a nielen) hudobnú históriu, budeme jednak múdrejší, jednak budeme mať menej predsudkov, viac budeme chápať príčiny a dôsledky rôznych javov a udalostí a možno dokážeme byť aj tolerantnejší voči novému vývoju.
Iste, nový vývoj je potrebné usmerňovať, no pokiaľ si nebudeme uvedomovať historickú kauzalitu, môžeme sa v tom našom - hoci dobre mienenom usmerňovaní - dopúšťať fatálnych chýb...
Myslime na to.
Časy uvádzané v GMT + 1 hodina Choď na stránku Predchádzajúci1, 2, 3, 4
Strana 4 z 4
Nemôžete odosielať novú správu do tohto fóra Nemôžete odpovedať na správu v tomto fóre Nemôžete upravovať svoje príspevky v tomto fóre Nemôžete mazať svoje príspevky v tomto fóre Nemôžete hlasovať v tomto fóre
