Organ v Slovenskom evanjelickom kostole v Spišskej Novej Vsi Ján Vladimír Michalko Diskant 2003 DK 0070 2 131
Na hudobne i výtvarne cennom nástroji od Friedricha Deutschmanna z rokov 1822-23 vznikla v roku 2003 ďalšia nahrávka z kolekcie Slovenské historické organy. Interpretom bol Ján V. Michalko. Príťažlivý obal a netradičná dramaturgia – to sú znaky, ktoré zaujmú na prvý pohľad. Obsah zvukového nosiča tvorí výber z nemeckej (rakúskej) hudby galantného štýlu a klasicizmu.
V okolí Topoľčian je viacero zaujímavých a cenných cirkevných historických organov. Spomeňme napríklad nástroje z 18. storočia Michala Podkonického, členov organárskej rodiny Pažických (Ján Pažický), Samuela Wagnera, či Vincenta Možného v Nitrianskej Strede, Kovarciach, Nitrianskej Blatnici, Malých Hostiach, Bošanoch a podobne. Určite bude stáť zato podrobnejšia dokumentácia a umelecko-historické zhodnotenie týchto klenotov topoľčianskeho regiónu. Na celoslovenskej úrovni realizuje túto rozsiahlu prácu Hudobné centrum. Časť západoslovenských organov už v osemdesiatych rokoch zdokumentovali Karol Wurm a Otmar Gergélyi v nemeckom odbornom periodiku Acta organologica. Nepochybne je však potrebné podrobnejšie a na ďalších fórach reflektovať a propagovať toto naše cenné historické dedičstvo a oboznamovať s ním širšiu - i laickú - verejnosť. Prinajmenšom za úvahu stojí napríklad myšlienka vydania farebnej informačnej a propagačnej brožúry o dodnes zachovaných románskych kostoloch a spomínaných barokových organoch tribečského regiónu. V nasledovnom texte chceme zoznámiť čitateľa s kráľovskými nástrojmi priamo v Topoľčanoch. Najstarší a zvukovo najbohatší topoľčiansky organ sa nachádza vo farskom kostole Nanebovzatia Panny Márie. V jeho prípade onedlho bude možné hovoriť o historickom nástroji, keďže popri zvukových kvalitách zároveň čoskoro dosiahne sto rokov. Storočný časový horizont je nepísaným predpokladom na označenie organa ako historického. Musí však spĺňať prinajmenšom potenciálne zvukovo-estetické kritériá (napr. po reštaurovaní). Nestačí teda len napr. architektonicky hodnotná organová skriňa a pod.
Žiadala by sa otázka: prečo ešte stále nie sú? Dnes – 15 rokov po zmene politického systému, keď pravidelne končia svoje štúdium absolventi odboru cirkevnej hudby na konzervatóriách a VŠMU („mimochodom“ stále bez garantovaného systému uplatnenia), u nás nemá kto z poverenia cirkvi stavať a reštaurovať cirkevné organy. A, samozrejme, nezávisle, objektívne hodnotiť – posudzovať túto činnosť u iných reštaurátorov, príp. výrobcov.
Americký organista David Di Fiore (známy aj slovenskému poslucháčovi z početných vystúpení na tunajších festivaloch) nahral už svoje druhé CD na veľkom organe hradného kostola v Kremnici.
Stavby veľkých organov svetového štandardu na Slovensku
Reagujúc na príspevok A. Konečného (AT 03/1, s. 9), uverejňujeme štúdiu o type organov, životne dôležitých pre cirkevnú hudbu, ktorých stavby sú aj u nás nanajvýš žiadúce. Ak chceme, aby úroveň hudby v katolíckych kostoloch Slovenska sústavne neklesala, je potrebné zo strany cirkvi iniciovať a podporovať realizáciu väčších a kvalitných organových novostavieb.
Historické organy. Úlohy pre výskum, organárstvo, pamiatkové úrady a cirkvi
(S. Šurin, J. Trummer, GaRT 2001) Vďaka finančnej podpore programu „Akcia Rakúsko-Slovensko, spolupráca vo vede a vzdelávaní“ vydala v roku 2001GaRT, s.r.o. pre Bachovu spoločnosť na Slovensku zborník z rovnomennej medzinárodnej muzikologickej konfernecie Historické organy - úlohy pre výskum, organárstvo, pamiatkové úrady a cirkvi. Konferencia sa konala v Primaciálnom paláci v Bratislave, v dňoch 28.9. - 1.10. 2000. Treba podotknúť, že sa jednalo o prvú organologickú konferenciu na Slovensku. Hlavný podnet pre vznik podobného podujatia je zasväteným veľmi dobre známy – zlý stav ochrany historických organov u nás. Ide zrejme o jeden z hlavných dôvodov, prečo cirkvi ako väčšinoví vlastníci týchto umeleckých artefaktov, nemajú doteraz záujem finančne pokryť napr. organové novostavby. Kde nie je záujem o hodnotné veci staré, ťažko očakávať záujem o veci nové. A tak sme (opäť raz) jedinou krajinou regiónu, kde sa dnes organy jednoducho nestavajú. Veď načo aj, keď sa dá kúpiť digitál, v lepšom prípade doviesť otrasný nástroj z Nemecka.
Organ v Rímskokatolíckom
farskom kostole sv. Margity v Bratislave-Lamači vyrobili v roku
približne v roku 1951 Továrny na
varhany národní podnik Krnov, závod Žúr Chrastava. Nástroj je
v hrateľnom stave. Má dva manuále s pedálom, pneumatické traktúry
a 24 znejúcich registrov postavených na kuželkových vzdušniciach
s nasledovnou dispozíciou:
Nitrianski evanjelici boli dlhé roky v podnájme bratov kalvínov. Napriek bratskej spolupráci túžili po vlastnom kostole a ďalších zborových priestoroch. Ich túžba sa naplnila 11. júna 2000, keď bol posvätený evanjelický kostol Svätého Ducha. Moderný, ale útulný. A bez organa.
V roku 2006 sa zbor rozhodol postaviť klasický mechanický organ firme Pfluger Orgelbau z Feldkirchu v Rakúsku. Ide o jedinečnú stavebno – hudobno – investičnú udalosť v celoslovenskom rozmere!
Cena organa: 151.710 € / 4.570.415.- Sk
Mesto Nitra prispelo dotáciou 1. 400 tis. Sk (46.472 €), predseda vlády zo svojej rezervy poskytol 200 tis. Sk (6.639 €).
Pozývame vás na výlet za organmi bývalého
hlavného mesta Moravy a stáročného biskupského sídla – Olomouca.
V gotickom prepoštskom Dóme sv.
Mórica si prezrieme a vyskúšame známy organ dokončený sliezskym organárom
Michaelom Englerom, ktorý bol v čase svojho postavenia (1745) i dlho
po ňom (ešte v roku 1828) považovaný za jeden z najväčších nástrojov
v Európe. Nástroj nám predvedie a jeho históriu priblíži prof.
Antonín Schindler – dómsky organista a architekt prestavby
a rozšírenia nástroja z rokov 1961-1971. V súčasnosti má nástroj
dva hracie stoly (mechanický a elektrický) a 102 registrov. Patrí
medzi najväčšie organy bývalého Československa.
Návštevu Dómu sv. Mórica zakončíme
prehliadkou chórového pozitívu z roku 1716 od Antonína Jiřího Schacka.