Je známe, že zápis textu tejto piesne v kancionáli spôsobuje problémy. Píšete o dvoch miestach, na pohľad je však problematické len to prvé. Celé "a káž mi" je pod notou "g", a pod ďalšou "a" nie je žiaden text. Najčastejšie a z hľadiska prízvuku najsprávnejšie sa spieva slovo "a" na tóne "g" a slovo "káž" už na tóne "a". V tom prípade je zvykom spievať na ďalších tónoch "g-f" nie legáto "prísť" (čo je už v kancionáli jasne vymedzené), ale bez legáta "mi prísť". Tento úzus prebralo aj najnovšie vydanie vreckového notovaného JKS (2006). Ešte treba upozorniť a zjednotiť nové znenie textu v 2. strofe: "nedaj mi od teba odlúčiť sa". V kancionáli je po starom "nedaj mi od seba odlúčiť ma".

Na uvedenú otázku, či terajší LS I bude do nového LS prevzatý bezo zmien alebo sa plánuje úprava niektorých nápevov, nemožno korektne odpovedať. Dokázali by to iba jasnovidci schopní predpovedať budúcnosť.

 Terajší Liturgický spevník I bol pripravený do tlače v máji 1983 (mal to vydať SSV Trnava v CN Bratislava) a potom až do konca roka 1989 trval boj o jeho vydanie. Po roku 1985 sa rozšíril v podobe samizdatu. V decembri 1989 sa podarilo zariadiť vydanie v Polyglote Vaticanis. Pri redakčnom zostavovaní Liturgického spevníka I (v rokoch 1981- 1983) sa s nesmiernou starostlivosťou a predvídavosťou jednotlivé spevy zaraďovali do zostáv a vytvoril sa určitý plán na využívanie čísel od 1 do 999. Chýbajúce čísla v súčasnom Liturgickom spevníku I sú rezervou na pridávanie ďalších (nových) spevov príslušnej kategórie.

 Hlavným motívom vytvorenia spevníka bol fakt, že v novembri 1980 prišiel na Slovensko celý náklad slovenskej jazykovej mutácie Rímskeho misála, čo sa pociťovalo ako veľká sláva. Predseda SLK biskup Mons. Ján Pásztor túžil, aby ľud spieval príslušné časti tak, ako sú uvedené v tomto novom misáli. Mala sa vytvoriť tzv. "príručka pre organistov" kde mali byť "dve-tri ordináriá", ktoré mal ľud spievať jednotne na celom Slovensku. Tento rímsky misál začala pripravovať už v 60. rokoch vtedy vytvorená Slovenská liturgická komisia, avšak následkom normalizácie sa táto SLK pod dozorom štátnej moci menila a terajší výsledný Rímsky misál nakoniec diskrétne pripravila skupina 6 kňazov z okruhu predsedu SLK biskupa Mons. Jána Pásztora. O notách a spevoch sa pritom vôbec neuvažovalo. V Ríme pôsobila druhá Slovenská liturgická komisia, tá sa postarala o vydanie Rímskeho misála aj s notami. Tieto noty v Rímskom misáli vyvolali medzi slovenskými kňazmi určitý rozruch. Vzhľadom na politickú bariéru nepodarilo sa cez “železnú oponu” nadviazať odborný kontakt medzi zostavovateľom Liturgického spevníka na Slovensku a tvorcom nôt Rímskeho misála v zahraničí (pravdepodobne v Paríži), hoci jeden anonymný list sa podarilo vymeniť. Treba si uvedomiť, že vydanie Rímskeho misála roku 1980 sa považovalo za veľkú výhru a vzácnosť a nebola doba na pochybovanie o jeho odbornej kvalite. Napriek tomu sa podarilo publikovať v Liturgickom spevníku I iný systém kňazských spevov a odpovedí ľudu ako variant riešenia uvedeného v Rímskom misáli. Tento iný variant akceptovali obe Slovenské liturgické komisie, aj tá, ktorá pôsobila na Slovensku, aj tá, ktorá pôsobila v Ríme. Praktickým dôkazom toho je karta so spevmi kňaza, vytlačená spolu s Liturgickým spevníkom I vo Vatikáne. Uvažovalo sa aj o takom systéme kňazských spevov, ktoré by neboli adaptáciou pôvodných latinských melódií (ako to majú na Morave a Čechách zásluhou Pátra Olejníka, aj v iných európskych krajinách), riešenia sú už dávno pripravené (aj od Pátra Olejníka), avšak začiatkom 80. rokov nebola na Slovensku taká mentalita, aby sa to podarilo. Odvtedy sa zmenili politické podmienky a na Slovensku stúplo odborné poznanie v oblasti liturgickej hudby (napríklad Rastislav Adamko vydal v poľštine analytickú monografiu Kantylacje liturgiczne w mszale slowackim.) 

 Ja pravdepodobné, že o niekoľko rokov sa pripraví nový Rímsky misál podľa Missale Romanum, editio typica tertia. Pri tej príležitosti bude potrebné znovu sa zaoberať otázkou spevov kňaza a odpovedí ľudu. Ak sa to stane, isté je, že výsledné rozhodnutie bude v kompetencii územnej cirkevnej autority, teda slovenských biskupov.

Najdôležitejšou inštrukciou pre slávenie omše sú Všeobecné smernice Rímskeho misála. Nájdete ich v misáli, vpredu (hľadajte odstavce o jednotlivých omšových čiastkach a tam spev na prijímanie). Tam je predpis, čo sa má spievať na prijímanie. Nie je dlhý, ale od neho sa odvíja všetko, aj odpoveď na mariánske piesne. Píše sa tam zhruba toto: Text spevu má zodpovedať príslušnej myšlienke z Graduale Romanum alebo Graduale simplex. To je ideálny prípad. Ak nie, tak sa môžu spievať aj iné texty, ale musia zodpovedať aspoň jednému z nasledujúcich bodov: a) téme dňa (sviatku a pod.) b) téme liturgického obdobia, c) premetu liturgického úkonu. Riešenie: a) Téme dňa zodpovedá mariánska pieseň vtedy, keď je nejaký mariánsky sviatok. b) Téme obdobia nezodpovedá mariánska pieseň nikdy, lebo nijaké mariánske obdobie v liturgii nemáme. Máj a október sú vecou ľudovej zbožnosti, nie oficiálnej liturgie. c) Liturgickému úkonu nezodpovedá mariánska pieseň nikdy, lebo liturgický úkon (v tomto prípade obrad prijímania) ako taký nie je o Panne Márii. Mariánske piesne sa teda na prijímanie môžu spievať iba počas mariánskych sviatkov, resp. v omšiach o Panne Márii (votívnych a pod.). Táto smernica je rovnaká aj pri výbere úvodného spevu omše a spevu na prípravu obetných darov, takže pre všetky tri tzv. procesiové spevy platia rovnaké pravidlá. Príklady: "Ó, Mária bolestivá" môžeme spievať na úvod, obetovanie alebo prijímanie slávnosti Sedembolestnej, nie však bežnej cezročnej nedele. "Anjelským pozdravením" môžme spievať na úvod, obetovanie alebo prijímanie slávnosti Zvestovania, ale nie hocikedy v roku. "Celá krásna" môžeme spievať na úvod, obetovanie alebo prijímanie slávnosti Nepoškvrnenej, no nie bežne počas roka. Poznámka: Spev na prijímanie treba ukončit najneskôr počas prijímania posledných veriacich. Ak sa niečo spieva po skončení rozdávania sv. prijímania, to by mal byť už "ďakovný chválospev po prijímaní" (gratiarum). Tam uz mariánska tematika nie je prípustna. Spev by mal obsahovať motív chvály a vďaky (Te Deum, Magnifikat, mnohe piesne z JKS...). (RP)

Navštívte stránku http://www.organisti.sk/modules.php?name=News&file=article&sid=32, kde je k zoznamu zo súboru tzv. omšových piesní pripojený krátky sprievodný text. Posudzovanie vhodnosti spevov na gratiarum, t.j. po skončení rozdávania sv. prijímania, je oproti iným omšmovým častiam veľmi jednoduché. Gratiarum je úkon chvály a vďaky Bohu Otcovi za dar Krista (vo Sviatosti oltárnej) i za ostatné dary. Takýchto textov je však málo, preto možno za vhodné považovať všetky texty, ktoré obsahujú motív chvály alebo vďaky. To je zároveň jedinou podmienkou. Okrem konkrétnych strof uvedených v zozname môžu byť vo funkcii ďakovného chválospevu po prijímaní napr. Te Deum, Te decet laus, Máriin chválospev Magnificat, Zachariášov chválospev Benedictus a mnohé iné. Po prijímaní nespievame spevy o/k Panne Márii (výnimkou je Magnificat) ani pieseň Duša Kristova (text sa obracia ku Kristovi, je vhodný na prijímanie).

- Rastislav Podpera

Pre vyznanie viery - Kredo - v omsi plati, ze je povinne v nedele a na slavnosti. Ked  spominana spomienka je v nedelu, tak je formular omse zo spomienky. Kredo v tento den nie je. Avsak pre zvysenie slavnostnosti omse ceberant podla vlastneho zvazenia moze Kreedo pridat. Preto za spravne mozno povazovat oba sposoby. Poznamenavam, ze predpisane Kredo je vhodne Nicejsko-carihradske a je vhodne ho spievat a ma ho spievat knaz a lud spolocne.

Mons. ThDr. Anton Konečný

Hra na hudobných nástrojoch bola v rímskej liturgii vždy druhoradá. Aj cikevné dokumenty o hudbe hovoria najmä o speve, inštrumentálnou hudbou sa takmer vôbec nezaoberajú. Predovšetkým Vám odporúčam prečítať platnú smernicu - čl. 62-67 v Musicam sacram (1967). Nebuďte sklamaný, ak tam nenájdete delenie konkrétnych nástrojov na vhodné a nevhodné. Mnohí očakávajú akúsi "čiernu listinu" zakázaných nástrojov, ale Koncil to vyriešil diplomatickejšie a múdrejšie. Rímska cirkev si po stáročia ctí ako svoj tradičný nástroj píšťalový organ (zdôrazňujem slovo píšťalový). Nepredpokladám, že sa dnes zijúci kresťania dožijú zániku tejto tradície. Prípustné sú aj mnohé ďalšie hudobné nástroje. Ich výber má zodpovedať povahe a tradícii národov, v užšom zmysle majú byť esteticky prijateľné pre konkrétne sláviace spoločenstvo, zodpovedajúce posvätnosti chrámu a liturgie, neprehlušujúce spev, prispôsobiteľné pre prostredie modlitby a rozjímania. Často je rozhodujúci aj spôsob hry, ktorý by nemal pripomínať žáner svetskej popmusic. Ako vidno, Cirkev už nástroje nekategorizuje, ale apeluje na citlivé zvažovanie ich vhodnosti. Dovoľujem si odporučiť aj niekoľko úvah o inštrumentálnej hudbe v liturgii v starších ročníkoch Adoramus Te resp. Adoremus a štúdiu Rastislava Adamka Polyštýlovosť a polyžánrovosť v liturgickej hudbe (http://www.organisti.sk/modules.php?name=News&file=article&sid=76).

Rimsky misal predpisuje pri umyvani noh niekolko spevov - antifon, ktore su zhudobnene v LS III. Ina hudobna uprava na Slovensku nevysla, no zaiste by to bolo vhodne. Zbor moze spievat niektoru z klasickych kompozicii na text "Domine Tu Mihi Lavas Pedes?" (Pane, ty mi chces umyvat nohy?). Volne dostupne je napr. zhudobnenie od José Mauricia Nunesa Garciu (1767-1830) na adrese http://wso.williams.edu/cpdl/sheet/garc-dom.pdf. Pokuste sa vo svojom prostredi hladat nejaky repertoar textovo blizky predlohe z Rimeho misala. Ak nieco najdete a podelite sa s ostatnymi na tomto fore, viaceri Vam budu vdacni. (RP)

Komisia pre liturgiu plánuje vydať novy liturgický ľudový spevnik. Sme
radi, ak to verejnosť pociťuje ako potrebu, ak sa ho domáha.

Mons. ThDr. Anton Konečný

Nejednotnosť textov je bolestivý a dlho trvajúci problém, vie sa o ňom na pôde SSV, LK KBS, hovorilo sa o ňom na ostatnej konferencii o JKS (XI/2007) a trápi to najmä kantorov a organistov v praxi (viď diskusiu http://www.organisti.sk/modules.php?name=Forums&file=viewtopic&t=84 a iné). V uvedenej diskusii na tomto fóre som situáciu zhrnul, uviedol možné príčiny a naznačil riešenie. Okrem toho v mnohých kostoloch sa dá použiť projektor na stenu resp. plátno. Pri spevoch, kde došlo k zmenám, je to jedno z najlepších riešení. Ďalšie riešenia obsahuje už samotná Vaša otázka. Predpokladám však, že sa dočkáme aj úradného vyriešenia vo forme prerokovania problému a zjednotenia textov na pôde LK KBS a následne vydania jasných inštrukcií pre prax, v ideálnom prípade vydania liturgických príručiek s jednotnými textami.

"Ctíme tuto sviatost" je hymnus, teda text z liturgie a preto je vyššej
hodnoty, ako eucharistické piesne z JKS. Ale oba druhy spevov - i
hymnus, i vhodne eucharistické pisene, je možné spievať pri poklonách.
Pri oboch spomínanych druhoch - v monštrancii, alebo v cibóriu.
Mons. ThDr. Anton Konečný

Tabuľka odporúčaných piesní publikovaná v Direktóriu (s menšími obmenami už niekoľko desaťročí) nie je záväzná. Jej obsah je otázny, často nemá väzbu na myšlienku konkrétnej nedele, skôr sa pridržiava len liturgického obdobia.
Lepšou pomôckou pri výbere vhodných veršov z JKS sú tabuľky, ktoré vznikli pri koncipovaní LS pre ľud. Tie sú výsledkom štúdia spirituality liturgických období a konkrétnych slávení. Niektoré boli publikované na webe Organisti.sk v sekcii Články. Podrobnú analýzu ponúka publikácia A. Konečného "Liturgický zmysel omšových spevov", 2000. (RP)