| Kto je online |
Momentálne je 309 návštevník(ov) a 0 člen(ov) online.
Ste anonymný užívateľ. Môžete sa zdarma zaregistrovať tu
|
|
|
 |
Organy v Bratislave |
|
Vydanie publikácie Organy v Bratislave bolo potrebné a očakávané odbornou i laickou verejnosťou. Skutočnosťou sa stalo 56 rokov po vydaní knihy Pražské varhany od V. Němca (1944). Realizáciu projektu financovali z prostriedkov programu Phare Európskej únie. Autori - PhDr. Marián Alojz Mayer a Mgr.Art. Stanislav Šurin - sú znalcami problematiky (nielen) bratislavských organov. Prvý z nich viaceré odborne reštauroval a druhý na viacerých liturgicky i koncertne účinkoval. Obaja sa podieľajú na výskume, evidencii a záchrane cenných historických organov Slovenska.
Poznatky a skúsenosti autori prezentujú už v úvode publikácie. Čitateľ sa môže oboznámiť so súčasným stavom poznania dlhej a bohatej histórie bratislavských organov a organárstva. Bratislava ako súčasť dunajského trojuholníka spolu s Viedňou a Pešťou bola aj stavom kráľovských nástrojov na vysokej úrovni. Dialo sa tak v európskom časovom kontexte, teda už od počiatkov novodobého vývoja. Nehovoriac o starších dejinách tohto územia, veď nie tak ďaleko od Bratislavy boli vrámci spomenutého trojuholníka dunajských miest objavené vykopávky rímskeho organa z 3. storočia (Aquincum v dnešnom Maďarsku). Fakt, že niečo podobné sa podarilo zatiaľ len v ďalších dvoch častiach sveta (Dion v Grécku, Aventicum vo Švajčiarsku), hovorí sám za seba.
Popri pozitívnych skutočnostiach sa však záujemca dozvie aj nelichotivú pravdu o úpadku organárstva na Slovensku v 20. storočí. „Tento negatívny jav vyvolala zmena estetiky, ktorá mala popri nezáujme o zachovanie historických organov za následok ich zničenie. Dnes je to nielen nepriaznivá ekonomická situácia, ale aj nedostatok vkusu a kultúrneho povedomia vlastníkov priestorov, ktoré si kráľovský nástroj vyžadujú... Tristnú zvukovú úroveň môžeme napr. sledovať na pravidelných tv prenosoch, aj za účasti vlády Slovenskej republiky v Dóme sv. Martina. Veď organ v tomto pre hudobný vývoj kedysi tak významnom chráme znie oproti sesterským nástrojom vo Viedni a Budapešti ako nevydarený falzifikát.“ So spomenutými názormi a skutočnosťami sa žiaľ dá iba súhlasiť.
Záujemca sa môže oboznámiť s dispozíciami ako aj fotografiami jednotlivých nástrojov Bratislavy. Zmienenú faktografiu vrátane základného technického popisu by skompletizovalo spomenutie súčasného stavu organov. Na škodu by tiež neboli kvalitnejšie tlačené fotografie – zrejme aj tieto nedostatky mali pôvod v obmedzených finančných zdrojoch.
Z publikácie sa dozvedáme, že v slovenskom hlavnom meste sa v súčasnosti nachádza 54. nástrojov (jeden sa stavia). Na koncertné a liturgické účely sú vhodné svojou dispozíciou a stavom najmä štyri švtormanuálové organy v Slov. rozhlase, Slov. filharmónii (obmedzene), Blumentáli a Veľkom ev.a.v. chráme. Žiaľ ani jeden s mechanickou traktúrou. V Bratislave nájdeme aj niekoľko cenných (žiaľ len menších) nástrojov z 18. a 19. storočia: Hrad, Dóm, Prim. Palác, Úrad vlády, Malý ev.a.v. kostol, Rača a pod.
Cirkevné, ekonomické, kultúrne a politické centrum krajiny, ktorá sa hlási k západoeurópskej civilizácii dnes ako soľ potrebuje aspoň jeden reprezentatívny organ. Pod týmto pojmom rozumieme moderný nástroj s mechanickou hracou a elektrickou registrovou traktúrou, zásuvkovými vzdušnicami, 50. registrami na štyroch manuáloch a digitálnou technikou (voľné kombinácie, sekvencer, záznam). V chrámovom priestore by samozremosťou musela byť klimatizácia. A tak sa naskytá otázka: nájde sa 50. miliónov...?
Publikácia Organy v Bratislave chvályhodne zaplnila jednu organologickú medzeru. Bodaj by tých medzier bolo aj u nás čoraz menej.
Mário Sedlár
(AT 1/2001, s. 25)
|
Publikované: Wednesday, 18.07. 2012 - 16:52:37 Od: admin
|
|
| |
| Hodnotenie článku |
Priemerné hodnotenie: 0
Hlasov: 0
|
|
|
Súvisiaca téma
|
|
|
|
|
|
