 |
Palestrina, Markfelner, Capricornus |
|
Giovanni Pierluigi da Palestrina
(c 1525 – 1594)
410. výročie
Jeho tvorba je už stáročia vzorom prísneho slohu chrámovej hudby. Keď sa roku 1544 biskup z Palestriny stal pápežom (Július III.), pozval Palestrinu do Ríma, ako zbormajstra v Capella Giulia u Sv. Petra. Bol tiež organistom v San Giovanni Laterano, neskôr v Santa Maria Maggiore a opäť v Capella Giulia. Palestrinova hudba sa vyznačuje jasnosťou vedenia hlasov, krásnym svietivým zvukom a dokonalou technickou stavbou. Diela z neskoršieho obdobia sú jednoduchšie, kontrapunktická práca v nich ustupuje do pozadia. Písal prevažne duchovnú tvorbu: 105 omší, motetá, magnificat, ofertóriá, litánie, antifóny, lamentácie i duchovné a svetské madrigaly. V 19. storočí sa o palestrinovskú estetiku neúspešne pokúšalo (až na výnimky ako napr. Liszt) spočiatku obrodenecké hnutie v duchovnej hudbe - cecilianizmus.
Samuel Marckfelner
1621 – 1674
330. výročie
Je to najstarší známy organový skladateľ z nášho územia. (Pre porovnanie - najstarší známy komponista organovej hudby z územia Čiech B.M. Černohorský žil v rokoch 1684 – 1742). Košický rodák Samuel Marckfelner pôsobil v 40. rokoch 17. storočia i v Sedmohradsku (Brašov), predovšetkým vďaka intenzívnym dobovým kontaktom Spiša s touto oblasťou. Roku 1647 sa stal organistom v Spišských Vlachoch a od decembra 1648 až do smrti v r. 1674 ako vážený mešťan a senátor bol organistom v Levoči. Musel byť umelcom výnimočnej kvality - v Levoči išlo totiž o exponované miesto, spojené s najväčším organom v Uhorsku od chýrneho majstra Hansa Hummela. Z Marckefelnerovej cirkevnej hudby sa zachovalo málo. Organové preambulá a fúgy sú zapísanou verziou vtedy bežne improvizovanej hudby. Vyznačujú sa náznakmi imitácií, ktoré postupne vyúsťujú v bohatom figuratívnom slohu.
Samuel Capricornus
1628/9–1665
375. výročie
Ako zdôrazňujú najnovšie domáce i zahraničné výskumy, jedná sa o skladateľa slovenskej proveniencie, jedného z najvýznamnejších predstaviteľov tzv. juhonemeckého vokálno-inštrumentálneho slohu 17. storočia. Pôsobil v Bratislave, kam prišiel pravdepodobne z Košíc okolo r. 1650. Asi o rok získal miesto riaditeľa chóru v evanjelickom kostole Najsv. Trojice – jednom z najznámejších stredísk bratislavského hudobného života. Rozhľadený a náročný kapelník Capricornus sa snažil obnoviť repertoár a začleniť doňho všetko nové a hodnotné, čo sa vtedy v európskej cirkevnej hudbe vytvorilo. Výsledkom jeho bohatej skladateľskej činnosti v Bratislave bolo 112 titulov vysokej umeleckej hodnoty. Časť z bratislavskej skladateľskej tvorby vydal v Norimbergu roku 1655 pod názvom Opus Musicum. Zbierka obsahuje 22 skladieb pre sóla, zbor, inštrumentálnu skupinu a generálbas na latinské bohoslužobné texty a venovaná je bratislavskému mestskému hodnostárovi Andrejovi Segnerovi. Získala priaznivé hodnotenie vtedajších rovnako uznávaných majstrov Giacoma Carissimiho i Heinricha Schutza. Nasledovalo ďalších štrnásť dodnes známych vydaných zborníkov. Odchodom Capricorna roku 1657 z Bratislavy do Stuttgartu jeho dielo nezaniklo – v osobe Jána Kussera staršieho získalo mesto dôstojného nástupcu. Samuel Capricornus je najvýznamnejšou osobnosťou hudobnej kultúry Slovenska v 17. storočí. Zbierka Opus Musicum, ktorá je dokladom sústredenosti, invencie a fascinujúceho hudobného majstrovstva, sa rozšírila po celej Európe. Dôvtipná motivická práca, farbistá harmónia i virtuózne vypracovaný kontrapunkt zaraďujú Capricorna medzi vrcholné zjavy hudobného baroka.
Mário Sedlár
AT 1/04 s. 39
|
Publikované: Thursday, 19.07. 2012 - 16:56:56 Od: admin
|
|
| |
| Hodnotenie článku |
Priemerné hodnotenie: 3
Hlasov: 1
|
|
|
