Home
Úvodná stránka
Vyhľadávanie
Vyhľadávanie
Forums
Fórum
Your Account
Váš účet
Navigačné menu



Kto je online
Momentálne je 451 návštevník(ov) a 0 člen(ov) online.

Ste anonymný užívateľ. Môžete sa zdarma zaregistrovať tu


Quo vadis, cirkevná hudba na Slovensku?
Hudba v liturgii Rozhovor s vedúcim Oddelenia cirkevnej hudby VŠMU v Bratislave Jánom V. Michalkom

Vysokoškolský študijný odbor Cirkevná hudba tvorí  náročné interdisciplinárne a špecializované štúdium, vyžadujúce stredné odborné vzdelanie v cirkevnej hudbe na konzervatóriu. Tomu predchádza dlhoročná príprava napr. v klavírnej hre. Už uchádzač o štúdium cirkevnej hudby na konzervatóriu musí okrem štandardných muzikálnych a inteligenčných vlastností disponovať vývojaschopným hlasom, dirigentskými predpokladmi atď.
Profilujúce znalosti, získané štúdiom cirkevnej hudby sú z problematiky hry na organe a dirigovania. Okrem všeobecných hudobno-estetických, historických, pedagogických a teoretických disciplín štúdium tvoria prednášky, semináre a cvičenia z gregoriánskeho chorálu a semiológie, liturgiky, liturgickej hry, teórie liturgickej hudby, spevu (sólového i zborového), organovej improvizácie, repertoáru cirkevnej hudby, dejín a literatúry organa, interpretačného seminára, latinského a  min. 1 svetového jazyka atď.
Štátne skúšky (Mgr.art.) v odbore cirkevná hudba, obnovenom v roku 1991 na konzervatóriách a r. 1995 na Hudobnej fakulte Vysokej školy múzických umení v Bratislave, sa prvýkrát konali v roku 2000 z predmetov: hra na organe, dirigovanie, estetika hudby, pričom diplomová práca pozostávala z umeleckého výkonu a teoretickej práce. Osnovy akreditovaného vysokoškolského štúdia vychádzajú z obdobných ustanovení na viedenskej Univerzite pre hudbu. V súčasnosti sa v SR cirkevná a koncertná organová hudba vyučuje na jedinej hudobnej univerzite – Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Absolventov a poslucháčov tohto vysokoškolského odboru z celého Slovenska je spolu asi pätnásť.
Na zodpovedanie otázok z okruhu cirkevnohudobnej problematiky sme preto pozvali organistu, dekana Hudobnej fakulty Vysokej školy múzických umení v Bratislave, univerzitného profesora, ArtDr. Jána Vladimíra Michalka.


Dovoľte najskôr osobnejšiu otázku: čo Vás priviedlo k cirkevnej hudbe?

Vyrastal som na evanjelickej fare. Otec bol farár, neskôr profesor teológie a evanjelický biskup. Takže s bohoslužbou i s hudbou v cirkvi som sa stretal denno-denne skutočne od najmladších rokov. Samozrejme, v tom období – 50, 60-tych rokov minulého storočia - to už bola hudba na veľmi nízkej úrovni, lebo učitelia a kantori v pravom zmysle slova boli väčšinou prinútení z kostolov odísť. Boli tam dobrovoľníci, ktorí mali síce záujem ale nemali schopnosti a odbornú spôsobilosť.
Z detstva sa tiež pamätám ako som chodil do kostola hrať na organe a zabával som sa striedaním rôznych zvukov pri zapnutí alebo vypnutí jednotlivých registrov. Okrem toho, neskôr sa predmetom môjho záujmu stala aj filozofia a teológia, ktorú som tiež vyštudoval. Profesionálne spojenie týchto oblastí logicky smerovalo k cirkevnej hudbe. Venoval som sa jej teoreticky i prakticky ako organista vo Veľkom evanjelickom chráme v Bratislave a predseda Výboru cirkevnej hudby evanjelickej cirkvi a.v. na Slovensku.

V súčasnosti, 14. rokov po politických zmenách, by už mali byť viditeľné, presnejšie povedané počuteľné, aj pozitívne zmeny v cirkevnej hudbe. Bezprostredne po r. 1989 opäť vznikli cirkevnohudobné oddelenia na konzervatóriách, v roku 1995 na VŠMU, od r. 2000 sa obligátna organová hra vyučuje vrámci odboru hudobnej výchovy na KU. Model štúdia na stredných a na vysokej hudobnej škole je už takmer 15. rokov prakticky totožný s obdobným štúdiom v Rakúsku alebo v Nemecku. Na rozdiel od neho však stále zostáva otáznym uplatnenie absolventov v praxi a ich adekvátne ekonomické i sociálne ohodnotenie. Aký je Váš pohľad na tento stav? Môžete z Vášho postu robiť niečo pre jeho zlepšenie?

Model štúdia cirkevnej hudby na konzervatóriách a VŠMU u nás je naozaj podobný rakúskemu a nemeckému systému. Žiaľ, absolventi tohto štúdia, vzdelaní cirkevní hudobníci nemajú dnes v cirkevnej hudobnej praxi veľké šance. Stále totiž nie sú vytvorené systemizované miesta cirkevného hudobníka - organistu a zbormajstra.
Tento profesionál by mal za úlohu nielen liturgické hudobné úlohy, ale viedol by organový a cirkevný hudobný život vo významných chrámoch (festivaly, tematické koncerty podľa cirkevného roka atď.). Dôležitá by mala byť aj jeho úloha v speváckych zboroch. Absolvent cirkevnohudobného štúdia je totiž vyškoleným odborníkom v dirigovaní zboru. Zároveň môže usmerňovať a kontrolovať, v spolupráci s ďalšími špecialistami, stavby a opravy organov vo svojej oblasti pôsobenia – dekanáte, okrese, diecéze. To je potencionálny impulz k spolufinancovaniu jeho miesta – prispievali by naň vo svojom záujme aj menšie celky, farnosti a pod., ktorým by takto pomáhal, ale tiež kontroloval, konzultoval a doškoľoval ich domácich hudobníkov. Ďalším zaujímavým aspektom, ktorý by mohol byť súčasťou jeho úväzku je pedagogické pôsobenie na cirkevných základných a stredných školách. Ako vzdelaný kantor - dirigent, organista a spevák, ale tiež hudobný pedagóg má najlepšie predpoklady na komplexné pôsobenie. Teda nie len učiteľské, ale aj umelecké, umeleckovedné (organológia) a organizačné, manažérske.
Celkový význam týchto špecialistov pre kultúru regiónu nie je  dnes zďaleka  docenený. Cirkvi zastávajú v tejto oblasti – i napriek našim návrhom a podnetom - už viac ako 10. rokov len deklaratívne stanovisko. To znamená, že aj keď sa veci v školstve pohli dopredu, praktické uplatnenie je stále minimálne. Zatiaľ chýba systém, stále chýba aspoň niekoľko  systemizovaných miest cirkevných hudobníkov, obsadzovaných konkurzami a na základe absolvovaného vzdelania v cirkevnej hudbe.

V úvodnom čísle AT/2001 bolo zverejnené Memorandum k súčasnej problematike organov a organistov v Katolíckej cirkvi na Slovensku. Ako vnímate praktické pôsobenie takýchto iniciatív?

Oboznámil som sa s týmto Memorandom. V katolíckej i evanjelickej cirkvi bolo v minulosti niekoľko podobných aktivít. Otázka je, či to neopakovať a ak hej, tak dokedy? Určite je dôležitá osveta, rozprávanie a písanie o týchto problémoch. Treba však, aby zodpovední uverejnili občas aj nejaký sumár - výsledok týchto snažení, čo sa na ich základe realizovalo. Urobiť jednoducho odpočet – aj zo strany Cirkvi, aby sa tieto problémy nevnímali jednotlivo. Zhrnúť napríklad, čo sa urobilo od roku 1990, čo sme urobili my, čo urobili predstavitelia Cirkvi atď. Užitočné bude dostať sa s cirkevnou hudbou a problematikou s ňou súvisiacou aj do iných médií – predovšetkým do rozhlasu a televízie. Svojho času som napr. inicioval vznik relácie, hoci jednorazovej, o cirkevnej hudbe v STV. Čiže vyvinúť väčší tlak na riešenie tohto problému. Ale aj spojiť sa, čo je ešte stále na Slovensku problém, zriadiť konferenciu na ekumenickej báze, s pravidelným stretávaním sa a hodnotením ako aj hľadanie ďalších ciest a riešení.

Situácia v evanjelickej a katolíckej cirkevnej a organovej hudbe u nás je podobná. Predsa však evanjelická cirkev, podľa mojich informácií, pristupuje aktívnejšie k riešeniu tohto problému. Mohli by ste - aj z titulu Vašej „nadkonfesijnej„ akademickej funkcie – porovnať situáciu v cirkevnej hudbe u týchto dvoch našich najpočetnejších cirkví?

Je to veľmi podobné. V minulosti bola možno evanjelická cirkev u nás v problematike cirkevnej hudby aktívnejšia aj v súvislosti s návrhmi, potenciálne riešiacimi situáciu v tejto oblasti, napr. systemizáciu podľa stupňa vzdelania. Zdalo sa, že v evanjelickej cirkvi to pôjde veľmi rýchlo a v katolíckej ťažšie, ale ukazuje sa, že z hľadiska riešenia sú to do značnej miery spojené nádoby. Vznik Katolíckej univerzity môže situácii pomôcť v oblasti vzdelávania. Keď cirkev založila univerzitu, je predpoklad, že ju zaujíma, z čoho budú žiť absolventi tohto štúdia. Posun v profesionalizácii cirkevnej hudby je však stále v podstate nulový. Problém nie je v tom, že by cirkevnú hudbu na konzervatóriách a Vysokej škole múzických umení nikto neštudoval a neabsolvoval. Jednoducho, absolventi sa spravidla nemajú kde a ako v cirkevnej hudobnej praxi uplatniť.

Pokladáte za relevantný - okrem prípadných spoločne s cirkvami koordinovaných aktivít - návrh zástupcov cirkevnohudobného školstva smerom k cirkvám o normatívnom riešení praxe v cirkevnej hudbe a o systemizácii cirkevných hudobníkov z hľadiska existujúcich stupňov vzdelania?

V minulosti bol vypracovaný návrh, ktorý počítal s tým, že kantori - cirkevní hudobníci, budú platení štátom, tak ako sú platení farári. S predpokladom, že každá cirkev by navrhla počet systemizovaných miest, ktoré by boli ako miesta cirkevných pracovníkov zahrnuté v štátnom rozpočte. To neprešlo, takže v najbližšej budúcnosti musia urobiť prvé kroky cirkvi a zriadiť jedno, dve, tri miesta napríklad zo spoločných zdrojov. Teda nielen cirkevných ale napr. aj komunálnych – mestských, školských, školskej samosprávy a pod. Tie možnosti sú široké, ale iniciatíva musí vyjsť zo strany cirkví, ide predsa o cirkevnú hudbu.
Potrebné tiež bude zohľadniť stupeň vzdelania. Stále dúfame, že cirkev bude v tomto smere reagovať. Prvá vec je pochopiť, či hudba má v  cirkvi zmysel alebo nemá. Aký má zmysel? Len v bohoslužbnom živote, alebo aj v širšom živote cirkvi? Ak stále aj cirkvi deklarujú dôležitosť kultúry a umenia (mám na mysli napr. List Jána Pavla II. umelcom), tak to len treba premeniť na drobné. Ak cirkev uznáva, že kultúra a umenie má v živote veriaceho človeka miesto, musí to podporovať. Cirkev u nás zatiaľ podporu deklaruje, ale to je často všetko. Nestačí napr. niekoho vyškoliť, ak s tým vzdelaním nenájde uplatnenie. Iste je pozitívne odovzdávanie cien umelcom, aj samotná existencia tohto časopisu, ale treba ísť ďalej.
Cirkev by mohla využiť toto obdobie, keď je ešte z hlavnej časti financovaná štátom. Ak raz možno dôjde k samofinancovaniu cirkví, bude mať ešte menej prostriedkov.
Keď sa vytvorí v cirkevnej hudbe systém, čiastočne si zarobí na seba sama. Ale nejde to bez položeného základu, bez systému.

Akú perspektívu vidíte v možnostiach financovania kvalitných resp. veľkých organových novostavieb na Slovensku? Môžete stručne porovnať situáciu v oblasti stavby nových cirkevných organov u nás a v ďalších krajinách V4, resp. EU aj so zreteľom na absenciu domáceho organového staviteľa?
 

Je to vo veľkej miere zase o tom istom, všetko je otázka prístupu. Jednoducho, ak cirkevný predstaviteľ (biskup, farár, ale i laik) má nielen presvedčenie, že hudba má význam, ale chce pre to aj niečo urobiť, stará sa o to, aký je v jeho cirkvi, v jeho kostole nástroj, v akom je stave. A vedie k záujmu o to aj svojich veriacich. Isteže by mu i to uľahčil erudovaný a kompetentný cirkevný hudobník, keby tam bol zamestnaný, ale to sme zase na začiatku celého problému.
Keď stavia cirkev nový kostol a je zodpovedná, tak vie, čo do neho patrí. A vie, že v tejto tradícii - evanjelickej alebo katolíckej cirkvi v Európe  - do kostola patrí organ. Prv ako zadá projekt, musí sa poradiť s odborníkom, lebo vie, že to má význam pre cirkevný zbor. Ak to nevie, tak to neurobí. Preto aj u nás, v evanjelickej cirkvi, sa za posledných 14. rokov realizovalo viacero novostavieb kostolov, ale nový píšťalový organ v nich spravidla absentuje. Dovážanie vyradených píšťalových nástrojov, ako sa to sporadicky deje, nie je z odborného hľadiska riešením.
Organová kultúra z celkového pohľadu je na Slovensku v stave, ktorý nie je možné porovnať so žiadnym s okolitých štátov V4, nehovoriac o EU. Sú tu síce organové festivaly, ale pozrite sa, za akých podmienok a na akých nástrojoch sa až na dve-tri výnimky konajú? Hovoril som o tom otvorene aj s predstaviteľmi Ministerstva kultúry, že nielen v kostoloch ale ani v koncertných sieňach ako je napr. Slovenská filharmónia alebo Hrad v Bratislave, nie sú nástroje dlhé roky v dobrom stave (možno posledné týždne naznačili šancu tieto prípady riešiť). Bratislava ako hlavné mesto je, čo sa nástrojov týka, jednoducho neporovnateľná s európskymi metropolami, dokonca s tými na východ od nás.
V oblasti cirkevnej organovej kultúry si treba uvedomiť, že ak cirkev nepodporuje stavbu nových nástrojov, nielenže nenapreduje kvalita cirkevnej hudby, ale nikdy sa tu opäť nevyvinie staviteľstvo organov. A ak sa aj niečo postaví, má to slabú úroveň, lebo žiaden organár nevyrastie na jednom-dvoch nástrojoch. Takže aj o tom musí cirkev – jej najvyšší predstavitelia - premýšľať. Vezmime si takú Bratislavu – koľko je tu novostavieb kostolov a kde v nich sú nové organy? Nejde zrejme len o financie, ale hlavne o vzťah a zodpovednosť, o dobrú vôľu. Keď je na stavbu kostola potrebných 60. miliónov a ďalšie prostriedky na faru, nemalo by sa nájsť aj na nový organ?
Cirkev má tiež zodpovednosť za veľké kultúrne dedičstvo. O tom zase často a veľmi radi hovoríme napr. aj v európskych súvislostiach, ale starostlivosť o historické organy je slabá.

Ako vidíte prognózu vývoja slovenskej cirkevnej hudby, vychádzajúc z jej dnešného stavu?


Keby som nebol veriaci človek, musel by som byť pesimista. Ale keďže som veriaci, tak nielenže verím, ale urobím preto aj vo svojom okolí i medzi mojimi študentmi všetko, čo je v mojich silách, aby sme sa svojou prácou a svojimi schopnosťami pokúsili presvedčiť zodpovedných o naliehavosti riešenia tohto problému. Aj keď to na prvý pohľad vyzerá skoro beznádejne, ukazuje sa aspoň tu i tam nejaký maličký plamienok a treba jednoducho doňho dúchať. A neprestať, lebo ak prestaneme a budeme – síce reálne hodnotiť – ale len lamentovať, určite to veci nepomôže. Aj takéto rozhovory sú na to, aby sme prejavili svoj záujem a svoju ochotu a vždy znovu ju ponúkli zodpovedným ľuďom.

Aké riešenia by dnes, podľa Vás, pomohli k pozitívnemu posunu v cirkevnej hudbe u nás?


Podľa mňa to skutočne nie je v prvom rade o peniazoch, ale o zmene z deklaratívnej polohy na realizačnú. To znamená, že to, čo cirkev deklaruje je potrebné začať realizovať. Sledujeme, že isté prostriedky idú síce do výtvarného a občas aj do hudobného riešenia chrámového prostredia, často však bez konzultácie s odborníkmi, alebo ich prizvania k realizácii projektov. Preto je žiaľ stav cirkevného umenia u nás v súčasnosti taký, aký je. A ak sa nezmenia spôsoby jeho riešenia, zostane takým aj v budúcnosti.

A na záver, čo by ste odkázali akademicky vzdelaným cirkevným hudobníkom – absolventom Vašej Almae Mater?


Aby vydržali. Aby boli ofenzívnejší, prirodzene dobrým spôsobom a konštruktívne, kriticky, ale s prinášaním návrhov a vstupovaním do diskusie, aj keď – možno – odmietanej. To znamená: nevzdávať sa, ale dokazovať a „zviditeľňovať„ potrebnosť cirkevného hudobného umenia svojimi schopnosťami. A teda nielen diskutovať ale aj pokračovať vo vzdelávaní, presviedčať svojimi schopnosťami a zmysluplnosťou predložených návrhov, ktoré majú svoj odborný „background„.

Ďakujem za rozhovor!

Mário Sedlár

(In: AT 2/04 s. 33-35)

Publikované: Thursday, 19.07. 2012 - 17:04:15 Od: admin

 
Súvisiace odkazy
· Viac o Hudba v liturgii
· Ďalšie články od autora: admin


Najčítanejší článok na tému Hudba v liturgii:
Notový materiál na internete



Hodnotenie článku
Priemerné hodnotenie: 0
Hlasov: 0

Zvoľte počet hviezdičiek:

Vynikajúci
Veľmi dobrý
Dobrý
Priemerný
Zlý



Možnosti

 Vytlačiť článok Vytlačiť článok



Súvisiaca téma

Koncerty sakrálnej a organovej hudby

"Quo vadis, cirkevná hudba na Slovensku?" | Prihlásiť/Registrovať | 0 komentárov
Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.

Ako anonymný užívateľ nemôžete posielať komentáre, prosím zaregistrujte sa
organisti.sk
administrátori: Martin Bako - organy/organológia, Martin Puhovich - Spoločnosť priateľov organov, Rastislav Podpera - teória liturgickej hudby, Marek Klein, Matej Kubeš - technická správa serveru © 2005-2013.

Ad maiorem Dei gloriam!
Odber článkov: rss-091.xml, rss-092.xml, rss-20.xml or atom.xml
Powered by Copyright © UNITED-NUKE CMS. All Rights Reserved.
Čas potrebný k spracovaniu stránky 0.15 sekúnd