www.organisti.sk - Takmer reklama na Adoramus Te

V jedno prázdninové sobotné ráno vybrali sme sa na cyklo-turistický výstup. Našim cieľom bol hrad Jelenec v Tríbečskom pohorí.
Nedajte sa pomýliť neobvyklým úvodom tohto textu (nazvime ho trebárs reportážny fejtón). Jeho téma s problematikou nášho časopisu zdanlivo nesúvisí – zdanie však občas klame. Myslíme, že ani náš príklad nebude výnimkou zo spomenutého pravidla...

Po vydarenom výstupe, peknej vyhliadke a nasledovnom zostupe a osviežení v Jeleneckých jazerách, rozhodli sme sa – hoci neveľmi ochotne - pomaly vrátiť.
Cesta nás viedla popri dvoch mimoriadne zaujímavých barokových kaštieľoch v Lefantovciach (okr. Nitra. Videli sme však aj Oponický hrad – cez Oponice (okr. Topoľčany) sme i prechádzali. Pomerne rozľahlý miestny kostol s oponickovským erbom nad sakristiou upútal našu pozornosť o to viac, že z jeho útrob znela organová hudba. Bola sobota, asi osem hodín večer, a tak - mierne zaskočení - v očakávaní neskorej nedeľnej vigílie, nazreli sme dovnútra.
Nenašli sme však liturgické zhromaždenie ale dve mladé organistky za reštaurovaným, zhruba 150-ročným organom. Pripravovali sa na nedeľné bohoslužby – hrali piesne z JKS. Dievčatá - dvanásť a štrnásťročné - sa nám pochválili, že na klavíri hrajú asi rok. Po takomto krátkom čase boli schopné takmer dokonale hrať (a iste i sprevádzať) manualiter piesne z JKS. Prezradili tiež, že vo svojej službe sa striedajú s dvoma staršími chlapcami. Jeden dvadsaťročný, druhý – dvadsaťštyriročný - seminarista z Nitry.
A teraz malá alúzia: aké milé bolo naše prekvapenie, keď sme na organovej empore zazreli výtlačok časopisu Adoramus Te (2001/1). Obidve organistky horlivo prisvedčili; náš časopis poctivo čítajú a sledujú všetky informácie, ktoré im môžu pomôcť v ich liturgickej úlohe.
„Turistický“ deň sa teda aj končil nanajvýš úspešne. Zvlášť po nasledovnej návšteve kostola a cenného historického nástroja v ňom - v Kovarciach (Ján Pažický, 1768, opr. M. Šaško, 1870).
Na záver azda želanie: bodaj by takých šikovných Thaís a Aelií Sabín ako naše dve v Oponiciach bolo na Slovensku čo najviac.

Mário Sedlár

(In: AT 2/2001, s. 30)