Kto je online |
Momentálne je 231 návštevník(ov) a 0 člen(ov) online.
Ste anonymný užívateľ. Môžete sa zdarma zaregistrovať tu
|
|
|
|
Hra na pedáli |
|
Ferdinandklinda nám odoslal(a) nasledujúci článok: "
Milí priatelia organisti,vo Vašich príspevkoch sa vyskytlo aj moje meno
v súvislosti s hrou na pedáli, preto by som rád prispel k širšiemu
pohľadu, či k odstráneniu nedorozumení. Ako všetky problémy okolo
organa, aj tento vnímam vo vzťahu spätných väzieb medzi stavbou
(konštrukciou) organa, kompozíciou a spôsobom hry. V priebehu dejín sa
so stúpajúcimi nárokmi vzájomne neustále ovplyvňovali, a na vývoj v
jednej zložke nadväzovali a formovali sa tie ďalšie. Týka sa to aj
pedálu. Ťažko možno určiť, čo bolo prvotné, odkiaľ vyšiel impulz k
novote. Ale to nie je podstatné. Smerodajný je práve súvis a súhra
týchto činiteľov.
- Väčšina
historických organov, vzhľadom na konštrukciu, skutočne dovoľuje hru
prevažne, či iba špičkami. Španielske organy majú pedále vo forme
štupľov, páčok, či malých hranolov. Francúzske a juhonemecké pedálové
klávesy sú krátke, talianske ešte aj šikmé. Angličania dlho pedál ani
nepoznali. Rozsahy, rozmery, šírka klávesov i medzier je nekonečne
variabilná, takisto centrovanie klávesnice. Nebola žiadna snaha o
unifikáciu. Domáci organista sa napokon naučil hrať aj v nepriaznivých
podmienkach, hosť bol v nevýhode, tak je to vlastne dodnes.
- Prstoklad
a nohoklad sa postupne rozvíjali (v súvise uvedených spätných väzieb),
a vždy boli iba technickými prostriedkami hry, nemožno ich považovať za
články organistickej viery. Slúžili na presné, bezpečné a čo
najľahšie zvládnutie hry, čo záviselo aj od individuálnej zručnosti
hráča a jeho anatomických daností. Preto je v starých (aj nových)
prstokladoch a nohokladoch toľko rozdielov (viď napr. staré rozpory
medzi tzv. dobrými a zlými prstami, ako uvádza Metodika E.
Dzemjanovej).
- Hra špičkami nôh je iste najstarší a
najjednoduchší spôsob hry na každej klaviatúre, ale nie jediný.
Stúpajúcimi nárokmi tu tiež došlo k rozvoju.
- Pohyblivá,
zručná, až virtuózna pedálová hra bola obdivovanou prednosťou severo- a
stredonemeckých organistov, ale zďaleka nie všetkých, iba tých
najzdatnejších. Mali na to aj rozmermi a rozsahmi spôsobilé pedálové
klávesnice. Skladateľov, ktorí napísali náročné pedálové party ľahko
spočítate, bolo ich málo, takisto ako zručných hráčov. Keď im časom
nestačili tri prostredné prsty, zapojili ďalšie. Keď im nestačili iba
špičky, využívali vlastnosti nôh, ktoré im dala príroda. Zistili, že
noha je dvojramennou pákou, ibaže pätná kosť je kratšia. Využívali ju,
ako napr. už r. 1520 Arnold Schlick v skladbe venovanej korunovácii
Karla V. Ascendo ad Patrem meum, napísal štvorhlasý pedálový part! Dvojhlasých pedálových štylizácií poznáme viacej. Schlick okrem toho vo svojej knihe Spiegel der Orgelmacher und Organisten, Mainz, 1511,
udáva presné miery pedálových klávesov a medzier, z ktorých vyplýva, že
hra pätami už vtedy bola dobre možná. Kto neverí, nech zájde k organom
Silbermanna, Trosta, Schnitgera, Hildebrandta, J. Wagnera a ďalších
majstrov. Pravda, technické parametre pedálov sú rozličné, a na každý
sa treba prispôsobiť.
- Zmienku o používaní päty nájdeme vo
viacerých starých prameňoch, nadväzujúcich na Bacha. J. Chr. Kittel,
jeden z posledných Bachových žiakov ju opísal v predhovore k svojim
Chorálovým predohrám. Takisto D. G. Türk, nástupca W. Fr. Bacha v Halle
vo svojej náučnej knihe Von den wichtigsten Pflichten eines
Organisten uvádza konkrétne notové príklady s nohokladom. J. S. Petri,
ktorý obdivoval svojho učiteľa, Bachovho syna Friedemanna, v učebnici
Anweisung zum regelmäßigen und geschmackvollen Orgelspielen uvádza
nohoklady s pätou, dokonca na najvyššom tóne pedálovej klávesnice (d1).
Chr. F. D. Schubart v Ideen einer Aesthetik der Tonkunst uvádza, že organisti si dávajú šiť špeciálne topánky s vyššou pätou, aby mohli skokom hrať tercie, dokonca kvarty.
-
O týchto prameňoch sa vie už desaťročia, nemožno ich negovať ani
zatajovať. Na druhej strane treba podotknúť, že už desaťročia sa ani
žiadne nové neobjavili. Dobre o tom vieme aj na Slovensku, prinajmenej
moji žiaci. Učia hrať aj pätou nie preto, že by o inom nevedeli, ale
práve preto, že vedia. Ja, aj moji kolegovia, sme mali aj počas
nešťastných a dlhých rokov železnej opony vďaka koncertným cestám
možnosť na kontakty a získanie aktuálnych odborných informácií. Ako
dlhoročný člen Direktória Bachgesellschaftu v Leipzigu som sa okamžite
dozvedal z prvej ruky o každej novinke v odbore. Nemusíme mať teda
pocity menejcennosti. Doháňať musíme v inom: v zlepšení našich
podmienok práce (o. i. stavba organov), uznania spoločenského
postavenia a ocenenia práce organistov.
- O tom, aký nohoklad
používal Bach, nevieme. Isté je len, že hra pätami bola vtedy známa a
možná. Tvrdiť, že hral iba špičkami (lebo sa to dá, hoci nie ľahko), je
nedokázateľné. Môžeme sa iba domnievať ako hral. Vieme, že jeho hra
bola neobyčajná a súčasníci ju obdivovali: So svojimi dvoma nohami
vedel na pedáli hrať také partie, ktoré by boli dosť ťažké aj pre nie
nešikovného klaviristu pomocou piatich prstov(Bach Dokumente 3. 88).
Opisuje sa, že na pedáli hral aj dvojité trilky. Mohol to bez päty ?
Vieme tiež, že Bach bol maximalistom vo všetkých hudobných parametroch:
od sláčikárov žiadal viachlasnú hru, od svojich amatérskych zboristov
inštrumentálno-virtuózny spev, od klaviristov celkom nezvyčajné
prstoklady, o. i. prekladanie krátkych prstov nad dlhé (viď
vlastnoručné značenie v BW 870a, svedectvo syna C. Ph. Emanuela a
ďalších). Rozsahy organových klávesníc mu nestačili, využíval ich vždy
do krajnosti, miestami aj prekračoval, niekde bol nútený štylizovať o
oktávu nižšie (viď BWV 540, 548, 564, atď.). Nevieme si ani predstaviť,
ako bohato registroval, keď prítomní boli užasnutí jeho využívaním
registrov. Načo asi od organárov požadoval, aby stavali manuálové
klávesnice blízko seba, keď svoje najväčšie skladby vraj chcel hrať iba
na jednej, ako sa často hlása ? Isté je, že jeho hra bola mimoriadna a
medzi súčasníkmi vynikala práve svojou nezvyčajnosťou, podobne ako jeho
diela. S plnou umeleckou zodpovednosťou možno veriť, že práve jeho
nekonvenčné, plné a fantazijné využívanie vtedajších daností
organov bolo predmetom obdivu jeho hry. Preto je podobný postoj
dnešného hráča v bachovskej interpretácii legitímny, neprotirečí jeho
intenciám. Skôr im protirečí heslovité a uniformné zjednodušovanie a
posúvanie estetiky bachovskej hry (a registrácie) do obdobia gotiky.
- Nad
všetkými rozpormi stojí fakt, že prstoklady a vôbec hracia technika sú
iba prostriedkom k zazneniu hudby, k dosiahnutiu zvukového (umeleckého)
výsledku. Vyhováranie sa na nešikovnosť päty je na rovnakej úrovni ako
dávne tvrdenie o nešikovnosti palca a slabosti malíčka. Nie je dobrý
profesionál, ktorý nedokáže každým prstom, špičkou či pätou zahrať sled
nôt v žiadanej kvalite. Keby vyškolenci špičkovým nohokladom sa
dokázali mesiac dôsledne venovať metodickému používaniu päty, zistili
by, že aj tie najťažšie Bachove party sa odrazu zvládajú ľahko a
bezpečne, pohyby nôh sú minimálne a ekonomické, lebo vyplývajú z
fyziologie nôh, sú nenamáhavé a ešte aj elegantné (čo, pravda, nie je
prvoradé).
- V podstate umenia je obsiahnutá najväčšia sloboda,
takže každý má nárok na to, aby hral ako chce, len nech hudobne
presvedčí. Hrou, nie rozdávaním rozumov. Hudobný výsledok je
rozhodujúci: veď skúste z nahrávky posúdiť, akým prstokladom či
nohokladom bola hraná! Nevedeli to napríklad ani vážení členovia poroty
organovej súťaže v Innsbrucku pred 20 rokmi, keď bola téza správnych
prstokladov na módnom vrchole. Súťažiacich totiž pozorovali pri hracom
stole, či používajú dobré alebo zlé prsty. Ale už M. Praetorius
(Syntagma Musi***** II, 1619) napísal, že mu je prstoklad ľahostajný,
keď sa sledy tónov ozvú jasne a pôvabne, a aj nosom zahraná správna
nota mu je dobrá!
- Tým nepodceňujem význam cieľavedomého a
systematického školenia a cvičenia, naopak. Nestačí raz prehrať Školu a
vyhlásiť, že už to ovládam. Ovládam to až vtedy, keď sa mi určitý
spôsob hry zafixuje nastálo ako reflex, lebo mi pomôže pri ľahšom
naštudovaní nových skladieb a zvýši istotu mojej hry. Preto sa pre
zachovanie a utvrdenie reflexov ukazuje zapisovanie prstokladov a
nohokladov ako účelné.
- Akúkoľvek tézu nemožno stavať bez
patričného odôvodnenia, či na polovičnej pravde. Dobrý učiteľ má
uvádzať všetko pre i proti. Na módne heslo naletí iba ten, koho
prekvapí, keďže nepozná patričný background. Netreba slepo prijímať
názor len zato, že pochádza z cudziny. Argumentácia tým na sile
nezískava. Hlavne však si treba uvedomiť, že akýkoľvek nový poznatok
neslúži na to, aby nás obmedzoval a zväzoval ruky, ale na to, aby
inšpiroval a motivoval našu tvorivosť.
Dalo by sa ešte mnoho
napísať, ale môj príspevok aj tak už prekročil zamýšľaný rozsah. Preto
už len povzbudenie pre Vás všetkých: je mi sympatické, že venujete
toľko záujmu organu, ktorý je v dnešnej spoločnosti žiaľbohu na okraji.
Obyčajne sa hovorieva, že huslista hrá, bubeník bubnuje, spevák X. Y.
spieva, ale väčšinou iba, že organ hrá, hoci v skutočnosti hrá
organista, nie mŕtvy nástroj sám od seba! Aj vy svojim pôsobením môžete
postupne odkliať tento nedôstojný predsudok. Vďaka patrí tvorcom a
udržiavateľom internetovej stránky, ktorá spája organistov dobrej vôle
a prispieva k ich informovanosti a vzdelanosti.
Ferdinand Klinda
"
|
Publikované: Tuesday, 01.04. 2008 - 19:00:03 Od: admin
|
|
| |
Hodnotenie článku |
Priemerné hodnotenie: 4.78 Hlasov: 28
|
|
|
Súvisiaca téma
|
|
|
|
|
Re: Hra na pedáli (Hodnotenie: 1) Od: petoSova (petoos@gmail.com) - Wednesday, 18.02. 2009 - 16:30:53 (O užívateľovi | Poslať súkromú správu) | Dovolím si vložiť komentár, lebo s týmto článkom skutočne súhlasím a to, že každá nová naučená technika prípadne povšimnúť si aj písaný prstoklad (nohoklad) nad notamy nie je treba odsúdiť a zas nemám rád ak niekto vyslovene núti hrať tak ako je uvádzané v prstoklade. Nie som pedagóg, ale občas sa ma pýtajú ľudia, ktorí sa učia u nás hrať na organe aký mám prstoklad ako to hrám, ale všimol som si, že každému je prirodzené niečo iné a čo sa týka prstokladu môžeme len odporučiť ako je dobré to zahrať a už vecou každého či sa to naučí alebo si to nejako prispôsobí. Dôležitý je výsledok a to aby to znelo tak ako má. |
|
|
|
|
|
|