A už sme zasa pri tom... celý hudobný vkus detí zoberú pred 1. sv. prijímaním do rúk iniciatívne gitarové katechétky, ktoré ich naučia zo dve pesničky a ostatné nech si spievajú babky. Zažil som už aj prijímanie, kedy sa pustil playback z magneťáku a detičky si pospievali (každý v svojej tónine) a bolo...ešte ich tak naučia detský kánon a zvyšok omše ich nepočuť nič. A po slávnosti už ústa neotvoria vôbec.
Situácia je veľmi vážna, lebo nejde len o to, že sa nespieva, ale tento stav dospeje do tejto situácie:
1. Organisti mnohých kostolov buď sa zrieknu odmien, alebo budú absentovať, pretože zo strany ľudu nebude záujem ich podporovať
2. Prácu stratia organári, lebo aj pokiaľ sa bude organista snažiť presadiť nejakú opravu, nespievajúci ľud nebude mať pre to pochopenie (veď už aj dnes to tak je)
3. So spevom sa vytratia z kostola aj veriaci.
4. Nový spevník napáchané škody určite nenahradí, lebo väčšina tých, čo ešte do kostola prídu, budú to brať ako folklór, ako tradíciu po rodičoch a tých zopár, čo to myslia úprimne, budú sa báť otvoriť ústa, lebo každý bude po nich pozerať, že čo stvárajú.
Je najvyšší čas zjednať nápravu a vrátiť sa do stavu, aký tu bol najmenej pred 15 rokmi. To čo bolo zlé, treba zrušiť, ale dobré veci treba ponechať a zveľadiť. Ak tento stav bude u nás ešte zopár rokov trvať, celá duchovná hudba sa môže nenávratne zapísať do histórie a s ňou aj povesť o zbožnom slovenskom ľude... _________________ František Marcin
A už sme zasa pri tom... celý hudobný vkus detí zoberú pred 1. sv. prijímaním do rúk iniciatívne gitarové katechétky, ktoré ich naučia zo dve pesničky a ostatné nech si spievajú babky. Zažil som už aj prijímanie, kedy sa pustil playback z magneťáku a detičky si pospievali (každý v svojej tónine) a bolo...ešte ich tak naučia detský kánon a zvyšok omše ich nepočuť nič. A po slávnosti už ústa neotvoria vôbec.
Situácia je veľmi vážna, lebo nejde len o to, že sa nespieva, ale tento stav dospeje do tejto situácie:
1. Organisti mnohých kostolov buď sa zrieknu odmien, alebo budú absentovať, pretože zo strany ľudu nebude záujem ich podporovať
2. Prácu stratia organári, lebo aj pokiaľ sa bude organista snažiť presadiť nejakú opravu, nespievajúci ľud nebude mať pre to pochopenie (veď už aj dnes to tak je)
3. So spevom sa vytratia z kostola aj veriaci.
4. Nový spevník napáchané škody určite nenahradí, lebo väčšina tých, čo ešte do kostola prídu, budú to brať ako folklór, ako tradíciu po rodičoch a tých zopár, čo to myslia úprimne, budú sa báť otvoriť ústa, lebo každý bude po nich pozerať, že čo stvárajú.
Je najvyšší čas zjednať nápravu a vrátiť sa do stavu, aký tu bol najmenej pred 15 rokmi. To čo bolo zlé, treba zrušiť, ale dobré veci treba ponechať a zveľadiť. Ak tento stav bude u nás ešte zopár rokov trvať, celá duchovná hudba sa môže nenávratne zapísať do histórie a s ňou aj povesť o zbožnom slovenskom ľude...
Kolega Fero!
To je skutočne pravdivý opis reality. Hovoríš aj mne z duše.
Snáď by som dodal jeden postreh. Asi pred 10-15 rokmi bolo (aspoň u nás) pravidlom, že pri prvom sv.prijímaní spieval detský, alebo mládežnický zbor prvoprijímajúcim deťom. Tie mali hlavnú úlohu - dobre sa sústrediť a v kľude pripraviť na príchod P. Ježiša. Snáď na koniec, alebo na záver niečo krátke zarecitovali, poďakovali, alebo zaspievali. Ináč im spievali staršie deti, mládež aj dospelí.
Teraz však je to postavené na hlavu: prvoprijímajúce deti robia samé celý program - spievajú piesne, žalm, aleluja, robia ukazovačky, recitujú básničky, čítajú prosby, predvádzajú detský kánon, dávajú pozor na horiace sviece, odovzdávajú kvety. A ako na dôvažok, pristupia aj k prvému sv. prijímaniu. Ostatní prítomní v kostole sú nemými účastníkmi slávnosti, trpnúcimi aby ich dieťa neurobilo nejakú chybičku v nabitom programe. Malé chúďatá nevedia čo skôr, ale hnané prísnymi katechétkami, stresované "prežívajú" slávnostnú chvíľu. Nakoniec ešte nasleduje dlhý "obrad" fotografovania. (Samozrejme, že je potrebné).
To už nám zostáva len aby na sobáši nevesta spievala sólo za doprovodu ženícha s keybordom a pri krste nemluvňatá pospevovali uspávanky.
Možno ani iniciatívne katechétky nie sú na vine, keď také majú predpisy a tak sú školené a usmerňované.
Navrhoval by som znova postaviť veci z hlavy na nohy
a začať správne uplatňovať závery II. vat. koncilu v praxi. V Cirkvi ma každý robiť to a len to, čo mu prináleží. Situácia je alarmujúca a nemôžeme zostať ľahostajní.
A už sme zasa pri tom... celý hudobný vkus detí zoberú pred 1. sv. prijímaním do rúk iniciatívne gitarové katechétky, ktoré ich naučia zo dve pesničky a ostatné nech si spievajú babky. Zažil som už aj prijímanie, kedy sa pustil playback z magneťáku a detičky si pospievali (každý v svojej tónine) a bolo...ešte ich tak naučia detský kánon a zvyšok omše ich nepočuť nič. A po slávnosti už ústa neotvoria vôbec.
Situácia je veľmi vážna, lebo nejde len o to, že sa nespieva, ale tento stav dospeje do tejto situácie:
1. Organisti mnohých kostolov buď sa zrieknu odmien, alebo budú absentovať, pretože zo strany ľudu nebude záujem ich podporovať
2. Prácu stratia organári, lebo aj pokiaľ sa bude organista snažiť presadiť nejakú opravu, nespievajúci ľud nebude mať pre to pochopenie (veď už aj dnes to tak je)
3. So spevom sa vytratia z kostola aj veriaci.
4. Nový spevník napáchané škody určite nenahradí, lebo väčšina tých, čo ešte do kostola prídu, budú to brať ako folklór, ako tradíciu po rodičoch a tých zopár, čo to myslia úprimne, budú sa báť otvoriť ústa, lebo každý bude po nich pozerať, že čo stvárajú.
Je najvyšší čas zjednať nápravu a vrátiť sa do stavu, aký tu bol najmenej pred 15 rokmi. To čo bolo zlé, treba zrušiť, ale dobré veci treba ponechať a zveľadiť. Ak tento stav bude u nás ešte zopár rokov trvať, celá duchovná hudba sa môže nenávratne zapísať do histórie a s ňou aj povesť o zbožnom slovenskom ľude...
Kolega Fero!
To je skutočne pravdivý opis reality. Hovoríš aj mne z duše.
Snáď by som dodal jeden postreh. Asi pred 10-15 rokmi bolo (aspoň u nás) pravidlom, že pri prvom sv.prijímaní spieval detský, alebo mládežnický zbor prvoprijímajúcim deťom. Tie mali hlavnú úlohu - dobre sa sústrediť a v kľude pripraviť na príchod P. Ježiša. Snáď na koniec, alebo na záver niečo krátke zarecitovali, poďakovali, alebo zaspievali. Ináč im spievali staršie deti, mládež aj dospelí.
Teraz však je to postavené na hlavu: prvoprijímajúce deti robia samé celý program - spievajú piesne, žalm, aleluja, robia ukazovačky, recitujú básničky, čítajú prosby, predvádzajú detský kánon, dávajú pozor na horiace sviece, odovzdávajú kvety. A ako na dôvažok, pristupia aj k prvému sv. prijímaniu. Ostatní prítomní v kostole sú nemými účastníkmi slávnosti, trpnúcimi aby ich dieťa neurobilo nejakú chybičku v nabitom programe. Malé chúďatá nevedia čo skôr, ale hnané prísnymi katechétkami, stresované "prežívajú" slávnostnú chvíľu. Nakoniec ešte nasleduje dlhý "obrad" fotografovania. (Samozrejme, že je potrebné).
To už nám zostáva len aby na sobáši nevesta spievala sólo za doprovodu ženícha s keybordom a pri krste nemluvňatá pospevovali uspávanky.
Možno ani iniciatívne katechétky nie sú na vine, keď také majú predpisy a tak sú školené a usmerňované.
Navrhoval by som znova postaviť veci z hlavy na nohy
a začať správne uplatňovať závery II. vat. koncilu v praxi. V Cirkvi ma každý robiť to a len to, čo mu prináleží. Situácia je alarmujúca a nemôžeme zostať ľahostajní.
Albert
súhlas! presne toto sa robí aj u nás! a tá katechetka vás tak zdrapí že až skutočne chúdence deti
S nástupom kapitalizmu začal konkurenčný boj o zákazníka. Bolo nám málo dva televízne programy, teraz máme dvesto televízií, nemali sme bicykle, teraz každý mladý chce auto, boli iba pevné linky ,teraz sú mobily a počítače bežné, naši rodičia nevedeli, čo to je dovolenka, dnes sa berie na dovolenku úver. Doba ide dopredu, a mne sa zdá, že cirkev nezachytila drvivý nástup konkurencie slobody a technického pokroku. Ľudia jednoducho nevidia, pre čo by mali chodiť do kostola, keď sa tam za tridsať rokov nič nezmenilo. Chabý pokus o aké-také použitie modernej techniky som zažil vlani na misiách v nemenovanej farnosti. Prednášku mužom mali misionári nahratú na notebooku a púšťali to na plátno 2*1m. Po desiatich minútach som odišiel na pivo. A to som mal úmysel byť tam na celej prednáške.
Neviem, čo by sa malo zmeniť, ale tento bezmocný chaos a zdesenie nad úbytkom ľudí na bohoslužbách je veľmi málo. Sú na to študovaní ľudia, mali by konečne pochopiť, že popularita cirkvi na Slovensku trvalo klesá. Ak sa ešte aj odlúči od štátu, tak to potom bude celkom v háji a z kostolov sa stanú vyhľadávané diskotéky pre zdrogovanú ,opitú a nezamestnanú mládež.
S nástupom kapitalizmu začal konkurenčný boj o zákazníka. Bolo nám málo dva televízne programy, teraz máme dvesto televízií, nemali sme bicykle, teraz každý mladý chce auto, boli iba pevné linky ,teraz sú mobily a počítače bežné, naši rodičia nevedeli, čo to je dovolenka, dnes sa berie na dovolenku úver. Doba ide dopredu, a mne sa zdá, že cirkev nezachytila drvivý nástup konkurencie slobody a technického pokroku. Ľudia jednoducho nevidia, pre čo by mali chodiť do kostola, keď sa tam za tridsať rokov nič nezmenilo. Chabý pokus o aké-také použitie modernej techniky som zažil vlani na misiách v nemenovanej farnosti. Prednášku mužom mali misionári nahratú na notebooku a púšťali to na plátno 2*1m. Po desiatich minútach som odišiel na pivo. A to som mal úmysel byť tam na celej prednáške.
Neviem, čo by sa malo zmeniť, ale tento bezmocný chaos a zdesenie nad úbytkom ľudí na bohoslužbách je veľmi málo. Sú na to študovaní ľudia, mali by konečne pochopiť, že popularita cirkvi na Slovensku trvalo klesá. Ak sa ešte aj odlúči od štátu, tak to potom bude celkom v háji a z kostolov sa stanú vyhľadávané diskotéky pre zdrogovanú ,opitú a nezamestnanú mládež.
Súhlasím, ale za socializmu mohol mať každý bicykel (síce iba Ukrajinu) a dovolenku v krajinách ZSSR.
1. Zúrivé katechétky a nedbalí kňazi: Pozrime sa trochu do hĺbky, koľko času dieťa týždeňne strávi s katechétkou a kňazom? 45 minút na hodine náboženstva a povedzme 45 minút na nedeľnej omši. A teraz sa pozrime, koľko času dieťa trávi doma? Teraz si tento čas doma rozdeľme na čas, ktorý mu venujú rodičia a na čas, ktorý dieťa presedí za internetom. Teda by som chybu nevidel len v katechétkach a kňazoch ale hlavne v rodičoch. Veď pri krste sľúbili, že budú dieťa učiť pravdám viery. Vari kňaz ma deti učiť JKS alebo základné modlitby? A rodičia majú deti len kŕmiť a umožniť im prespať?
2. Preťažené prvoprijímajúce deti: Zopár rôčkov som sa tiež venoval príprave týchto detí, a tak do toho trochu vidím. Problém dnešných detí je, že nedokážu chvíľu obstáť. Najmä ak nie sú zvyknuté chodiť do kostola, potom na onej slávnosti je im hrozne dlho a nudia sa. Preto sa rozmýšľa, ako ich aktívne zapojiť a to sa robí práve spevom, nosením obetných darov, čítaním a pod. Súhlasím však s tým, že okrem detských piesni by sa s nimi mali nacvičiť aj piesne, ktoré by potom spievali spoločne s ľudom (JKS).
3. Konkurenčný boj: Nemyslím si, že úlohou Cirkvi a "sveta" je uloviť si človeka, inými slovami, pretekať sa, kto ho viac zaujme. Predsa kresťan žije vo svete a popri tom má osobný vzťah s Kristom, a tak je soľou zeme a svetlom sveta. Aj ja ako kresťan mám prístup k 200 kanálom, mám auto a môžem ísť na dovolenku ale nemusím na TV čumieť celý voľný ćas, nemusím byť otrokom auta ani sa kvôli dovolenke zadĺžiť. Mám predsa slobodu a rozum, takže sám rozhodnem, či sa nechám alebo nenechám zotročiť svetom a tak isto sám rozhodnem, či príjmem alebo nepríjmem Božie volanie. _________________ Jozef Timuľák
František (Marcin) a Jozef (Timuľák), krásne postrehy. Hlavne o konkurenčnom boji. Je to na svedomí ľudí, ktorých zachvátila vlna konzumu, doteraz nevídaného.
Je to teda skutočná katastrofa s liturgickou hudbou na Slovensku...
A jeden zo záverov 66. plenárneho zasadania KBS k tomu nejako zvlášť neprispel:
Citácia:
Medzi bodmi programu bol aj stav prípravy nového vydania Jednotného katolíckeho spevníka /JKS/. Aktualizácia bude pozostávať z troch krokov. Nadčasovú melódiu treba zachovať. Prekonané staré texty vylúčiť a nahradiť prebásnenými, alebo novými. A tretím krokom bude doplnenie o úplne nové melódie i texty.
Skutočne prevratné závery, ktoré boli "objavené" už pri zadávaní projektu v r. 1998. Mali na mysli Jednotný katolícky spevník len s aktualizovanými textami, alebo Liturgický spevník aj s novými spevmi? Vyzerá to na 2. alternatívu, ale zrejme bude ponechaný názov... A o termíne ani reči... Samé záhady.
Je najvyšší čas zjednať nápravu a vrátiť sa do stavu, aký tu bol najmenej pred 15 rokmi. To čo bolo zlé, treba zrušiť, ale dobré veci treba ponechať a zveľadiť.
Čo teda robiť? Minulý týždeň som narazil na svoj vlastný príspevok z roku 2007, kde som rozoberal nejednotnosť JKS. Bolo mi odpísané, že je to bolestný stav, atď., a že onedlho výjde nový spevník. Prešli 3 roky, o novom spevníku nikto nič nevie. Mali by sme niečo robiť. Čo tak nejak verejne dať najavo nespokojnosť organistov? Neviem presne, ktoré všetky spolky a inštitúcie sú zodpovedné za tento biedny stav, ale možno ani o nespokojnosti nevedia alebo vidia, že organisti sú ticho, a preto riešia vari pálčivejšie problémy. Čo tak napísať nejakú petíciu alebo otvorený list, kde by sa podpísali nespokojní organisti _________________ Jozef Timuľák
Kompetentní o tomto probléme vedia. Kdesi som už písal o kázni Mons. S. Stolárika (predseda LK KBS), ktorý napríklad navrhol (niekedy pred rokom), aby Rádio Lumen a TV LUX vysielali v programe piesne z JKS, aby ich častejšie počuli a naučili sa ich spievať.
O tom, či by to pomohlo je ťažko povedať, ale zaujímalo by ma, či Lumen a LUX k tomuto prístúpili a vskutku púšťajú viacej kanc. piesní (rozumej s doprovodom organu). _________________ nehrajúci na organe, záujemca o liturgickú a sakrálnu hudbu
Na Lumene radsej budu hrat "sladke marianske piesne" stale dokola... Najviac ma vie "potesit", ked konci priamy prenos sv. omse, organista konci s piesnou a zacina improvizovat a oni v tej chvili skoncia prenos a pustia spominane odrhovacky...
Typu Tmavočervená ruža, Ó Matka Pána, a podobné "skvosty" ľudovej zbožnosti v absolútne nevhodnom prevedení... Tie piesne sú často prehnane sentimentálne, staršiu generáciu asi "chytajú za srdce"... Aj keď musím uznať, že napr. Nedeľný aperitív, to je väčšinou kvalita (naposledy túto nedeľu gregoriánske antifóny zo sviatku Navštívenia P.M.)
A keď už sme pri tom, niekedy prenosy omší na rádiu Lumen nemajú ani základnú úroveň, to radšej nech vysielajú recitované... A anitifónu z novej tvorby som tam tuším ani nepočul. Piesne od-buka do-buka, bez akceptácie ich vhodnosti pre pokoncilovú liturgiu, česť výnimkám. Čakal by som od prenosov, že to budú vzorové omše, na vysokej úrovni, hodné nasledovania, "prvé lastovičky", ktoré pohnú zvyškom Slovenska. No často sú to len negatívne príklady...
Zaregistrovaný od: 02. 01. 2009 Príspevky: 390 Bydlisko: Považská Bystrica
Zaslal: 14 07, 2010, 23:02 Predmet:
Rudolf Seman napísal:
Typu Tmavočervená ruža, Ó Matka Pána, a podobné "skvosty" ľudovej zbožnosti v absolútne nevhodnom prevedení... Tie piesne sú často prehnane sentimentálne, staršiu generáciu asi "chytajú za srdce"... Aj keď musím uznať, že napr. Nedeľný aperitív, to je väčšinou kvalita (naposledy túto nedeľu gregoriánske antifóny zo sviatku Navštívenia P.M.)
A keď už sme pri tom, niekedy prenosy omší na rádiu Lumen nemajú ani základnú úroveň, to radšej nech vysielajú recitované... A anitifónu z novej tvorby som tam tuším ani nepočul. Piesne od-buka do-buka, bez akceptácie ich vhodnosti pre pokoncilovú liturgiu, česť výnimkám. Čakal by som od prenosov, že to budú vzorové omše, na vysokej úrovni, hodné nasledovania, "prvé lastovičky", ktoré pohnú zvyškom Slovenska. No často sú to len negatívne príklady...
ale no.. ... nedavno som pocul na communio Sprav si ma Pane nastrojom... _________________ Martin Pivka, organista v Považskej Bystrici
----------
Čo pokladali za posvätné generácie pred nami, ostáva posvätné a významné aj pre nás a toto nemožno len tak z ničoho nič navždy zabudnúť alebo sa stať škodlivým...
Nemôžete odosielať novú správu do tohto fóra Nemôžete odpovedať na správu v tomto fóre Nemôžete upravovať svoje príspevky v tomto fóre Nemôžete mazať svoje príspevky v tomto fóre Nemôžete hlasovať v tomto fóre