Ahojte chcem sa vas opytat kolko stopovy register mate najvacsi mi mame 16´a hrato celkom slusne. Chcem sa opytat ci je na Slovenku 64´stopovy register lebo v BA v dome sv. Martina kde hrava aj nas Admin mBako je 32´ a ten zvuk je krasny . Preto by som si rad vypocul zvuk 64´registra . Dakujem
Ahojte chcem sa vas opytat kolko stopovy register mate najvacsi mi mame 16´a hrato celkom slusne. Chcem sa opytat ci je na Slovenku 64´stopovy register lebo v BA v dome sv. Martina kde hrava aj nas Admin mBako je 32´ a ten zvuk je krasny . Preto by som si rad vypocul zvuk 64´registra . Dakujem
My mame najvyžši v pedáli register 16´subbas a spojku I+IIman. 16´.Počul som ,že bombarde 32´je taký dobrý silný register.
S pozdravom: _________________ 21r,učiaci sa hru na organe /organista
farnosť Obetovania Pána= S V
farnosť Cyrila a Metoda= T ž
Naposledy upravil Trnovský mág dňa 04 09, 2010, 16:11, celkovo upravené 2 krát
Co sa tyka Slovenska, tak mi je zname, ze 64 stopovy register nemame nikde.
Najvacsie su 32', ako uz bolo spomenute, v BA (Dom, vel. evanj. kostol, Blumental, Rozhlas a Filharmonia), okrem toho co ja viem, tak aj v KE (Dom), BB (far. kostol, katedrala), Sastine (Bazilika), Ziline (sv. Barbora), Kremnici (sv. Katarina). Zvysne doplnte, ak viete o dalsich, urcite su...
Ale pre upresnenie (neviem presne, o co ti ide v otazke, ci chces vediet, ktora pistala je na Slovensku najvacsia alebo ide iba o hlbku vychadzajuceho zvuku)... nie vzdy sa zhoduju zvukova stopaz (cize frekvencia vystupneho zvuku) s metrickou stopazou pistaly (cize jej dlzkou).
V skratke, o co mi ide, (pre zaciatocnikov).
Zoberme si ako priklad 32' register. Jeho najvacsia pistala (C) ma velkost 32x priblizne 30 cm, co je asi 960cm. Znejuci zvuk tejto pistaly ma frekvenciu 16,35Hz, co je na hranici pocutelnosti cloveka (v reali tento zvuk pocuju iba deti, ked este maju pruzny nezaneseny bubienok, popripade aj obdarenejsi dospeli jedinci). Tento zvuk je, ak by sme to prirovnali ku napr. klaviru, o dve oktavy nizsi ako skutocny ton C o frekvencii 65,41Hz (kedze zakladna dlzka organovej C pistaly je 8', ako iste viete).
Mame ale viacero moznosti, ako sa k frekvencii o dve oktavy nizsie dostat:
1. postavime klasicku 32' pistalu, otvorenu
2. postavime krytu 32' pistalu, ktora je laicky povedane, dlzky 16' a ma uzavrety horny koniec (preco je to tak, staci nazriet do ucebnic fyziky, alebo v domacich podmienkach zobrat dutu trubicku a striedavo fukat po okraji pri otvorenom a prstom zakrytom opacnom konci)
3. postavime 32' prefukujucu pistalu, opat laicky, pistalu fyzickej dlzky 64' a do jej presneho stredu navrtame dierku (opat fyzika)... Toto je iba cisto teoreticka moznost, v praxi sa to ale vylucne robi u mensich pistal mensich stopazi na dosiahnutie inej farby zvuku.
4. postavime dvojity register, fyzickej stopaze 16' , ktory bude sucasne spustat zakladny ton a jeho velku kvintu, popripade 2 samostatne registre o stopazi 16' a 10 2/3' ktore sa budu zapinat sucasne. Je to mala fyzikalna finta a hovori sa tomu najcastejsie akusticky bas. Trochu viac o tomto po anglicky napr. na http://www.organstops.org/r/Resultant.html
5. jazykovy register stopaze 32' moze mat kludne aj niekolko desiatok cm, kedze tam nejde o dlzku pistaly (teda vlastne ozvucnice), ale o dlzku kmitajuceho jazycka, a ten velky nie je...
Takze 32' stopove registre mozu kludne byt aj tam, kde by to clovek neckal z roznych dovodov. Napr. v Ziline u sv. Barbory, alebo v Kremnici, kde cely kostol ma vysku okolo 10 metrov a pritom v organe sa nachadza 32' register.
A zase sklamem aj vela fanusikov dedinskych organov, maloktory z nich ma aj naozajstny 16' otvoreny register, cize dlzky najvacsej pistaly cca 480cm. Vacsinou ide o 16' registre Subbas alebo Bourdon, co su registre fyzickej dlzky 8', cize C pistala ma asi 240cm, ale kryte (prvy je obvykle dreveny, druhy kovovy).
A nakoniec co sa tyka 64' registrov. Je to skor taka hracka ako bezne pouzivany register. Fyzika jednoducho nepusti, C pistala ma v tomto pripade o 3 oktavy nizsi zvuk, co je frekvencia 8.18Hz, a to clovek jednuducho nepocuje (Vlastne, ak mam byt presny, zakladnu frekvenciu, tych 8Hz skor citi ako vibraciu a pocuje vyssie alikvotne tony pistaly, kedze ziadna pistala nema iba jednu frekvenciu). Ja osobne nevidim realne vyuzitie takychto stopazi, mozno ak na zdoraznenie posledneho akordu.
Vacsinou sa takejto stopaze robia jazykove registre (pozri bod 5), popripade kryte registre. Je naozaj len velmi malo organov, ktore maju 64' register aj v plnej dlzke (cize 64x30cm co je okolo 19m)
Pre doplnenie: u jazykov počuť v týchto polohách takmer výhradne parciálne tóny - teda "klepanie". Aby sa to obmedzilo, tak sa púzdra veľkých oktáv podlepujú kožou, aby nenarážal kov o kov. V hlbokých polohách sa však tomu zabrániť nedá.
V Prešove bola 32´ bombarda v organe u františkánov - túto informáciu mi potvrdili traja rôzni ľudia. Tento register bohužiaľ po prestavbe a zväčšení nástroja zmizol bez stopy... _________________ František Marcin
V Prešove bola 32´ bombarda v organe u františkánov - túto informáciu mi potvrdili traja rôzni ľudia. Tento register bohužiaľ po prestavbe a zväčšení nástroja zmizol bez stopy...
______
niekomu sa veľmi hodil:-) _________________ Michal Bisaha-exorganista
Nemôžete odosielať novú správu do tohto fóra Nemôžete odpovedať na správu v tomto fóre Nemôžete upravovať svoje príspevky v tomto fóre Nemôžete mazať svoje príspevky v tomto fóre Nemôžete hlasovať v tomto fóre