Milé kolegyne, milí kolegovia,
dnes končí jedno krásne a podľa mňa hudobne nedocenené liturgické obdobie Advent. Nastáva ďalšie, (údajne) radostnejšie, ono v sebe síce nesie veľmi silné posolstvá a obrazy, tie sa však pre bežného človeka "vybijú" už v prvých vianočných dňoch a akosi príliš rýchlo sa dostaví pocit, že Narodenie Pána je chvíľková záležitosť. Resp., ak mám písať za seba, zrazu sa napr. 29.12. pristihnem, že tie piesne začínajúce č. 34 nehrám s takou vnútornou radosťou, než som hrával pred pár dňami, tie adventné. Je to paradox, Vianoce sú o ukončení očakávania. Áno, trochu smutné, ale ak sa na Vianoce narodí niečo viac ako očakávanie, ak sa narodí Láska, smútok sa stáva nezmyslom! Samozrejme moje úvahy berte s viac nadhľadom. Snažil som sa o akýsi "obraz" vyskytujúci sa často v našich životoch. Čakáme na to, na tamto, že iní sa zmenia ... atď. Ak niečo z toho "dostaneme", často to dopadne tak, že sa cítime uspokojení len krátkodobo. Poznáte ľudí, ktorí vďaka sa stali tomuto sústavne sa vracajúcemu fenoménu buď brutálne necitlivými, alebo nemajú toľko energie a rezignovali. Častokrát už nečakajú nič pozitívne a hovoria: "Ja už som prestal veriť, nečakám nič, a keď niečo príde, tak som aspoň milo prekvapený" Ale čakať bez viery v Dobro...nie je to veru pravý Advent, ak sa potom narodí/zrodí Láska, môže sa stať, že ju nezbadáme a ona potom pôjde ďalej a nám zostane len prvotná radosť z čakania na Ňu ...
Želám Vám pokojné a radostné Vianoce. Pokoj do našich životov môže priniesť len Láska. Tak nech sa teda rodí, hoci aj každý deň
Viliam
Nemôžete odosielať novú správu do tohto fóra Nemôžete odpovedať na správu v tomto fóre Nemôžete upravovať svoje príspevky v tomto fóre Nemôžete mazať svoje príspevky v tomto fóre Nemôžete hlasovať v tomto fóre