Zaslal: 17 03, 2007, 22:51 Predmet: Kolko hodin tyzdenne cvicite?
Priatelia organisti,
zaujimalo by ma priemerne kolko hodin tyzdenne cvicite hru na organe (mimo hrania pocas sv. omsi). Chcem si to porovnat s vlastnymi skusenostami. Najdu sa tu niektori organisti ktori sadnu a hraju z not bez potreby cvicit, alebo musite vsetci cvicit pred sv. omsou? Ja osobne si musim prehrat vsetky piesne a spevy vopred. To co hravam casto tak to cvicit nemusim, ale ked nieco dlhsiu dobu nehram tak si to musim prehrat. Ako ste natom vy?
Čo sa týka cvičenia u mňa: každú pieseň, prelúdium, či hru medzispevov, ktoré hrám prvý raz, musím pracne nacvičiť najprv doma na syntaku, potom to viackrát prehrám na organe, a až potom sa odvážim s tým na "verejnosť". Keď k tomu pridám pedál, trvá to dlhšie, hoci už to začína byť trošku spontánnejšie oproti začiatkom, kedy som musela sledovať takmer každý pohyb nohy po klaviatúre . Improvizovať neviem (neodvážim sa), zahrám len to, čo je vidím v notách .
Inak cvičievam napr. cez prac. prestávku al. vacšinou po večernej omši (2-3x týždenne). Aj keď mnohokrát to vycvičené nevyzneje "naostro" tak, ako by som chcela, no chuť hrať a prehrýzť sa cez to mám a tiež aj radosť..
Ja mam skusenost, ktoru teda nikomu neodporucam...
Totiz JKS necvicim uz skoro vobec a ak, tak len ked si potrebujem "prehrat" malo hrane piesne ale to je skor otazkou praxe ako zrucnosti...
Na okraj.....
Zistil som, ze hra v kostole je nedocenena zo strany knazov a veriacich (tak je to tu u nas) tak pokladam za zbytocne sediet za organom, cvicit a marnit tu stipku volneho casu, ktory mi popri pracovnych povinnostiach zostava.
To hovorim o oceneni nefinancnom ale aj financnom...ked vidim ako ludia pocas zaverecnej piesne odchadzaju von bez stipky taktu a zakladov slusneho spravania.
Keď som skončil organ na ZUŠke, dostal som sa na svoje prvé "prázdninové" miesto. Dva mesiace som mal k dispozícii 20 registrový dvojmanuál, čo som aj patrične využil - spolu s omšami som tam často strávil aj 4 hodiny denne. Po návrate do školy som mal možnosť cvičiť len externe na ZUŠke cca 1,5 hod. týždenne, po pol roku som sa konečne dostal ku organu a cca ďalšie 3-4 mesiace trvalo, kým som si vybavil aj povolenie cvičiť. To však dlho nevydržalo - dôvod bol prozaický - vysoký účet za elektrinu . Aj vy sa smejete ? Ale bol to fakt. Našťastie to netrvalo dlho, lebo potom tam vymenili farára, tak som mohol cvičiť hodinu na digitále a dve hodinky v kostole. Časom som dostal aj vlastné kľúče, čo som patrične využil, bohužiaľ, týmto "vymoženostiam" som sa dlho netešil, lebo v kostolnej záhrade nastala krádež a všetci sme museli kľúče odovzdať. Potom som tam prestal hrať úplne. Ale ešte predtým som sa začal hrať v ďalšom kostole, čiže cvičiť nebol problém. Problém nastal znovu po prázdninách, keď celý deň ťahám v škole. Teraz cvičím takú hodinu a pol na ZUŠke, ďalšie cca 2 hodiny v kostole. Na omše prakticky necvičím vôbec (staré zlaté časy, keď príprava na omšu trvala 3x toľko, než samotná omša), hrám skôr inštrumentálne veci. Bohužiaľ, nedostatok času, potom to aj kvalitatívne tak vyzerá... Na omše sa učím za pochodu: minule chcel jeden duchovný otec, aby som zahral 1. a 5. slohu z piesne, ktorú som v živote nepočul. To som sa dozvedel tri minúty pred omšou. Na skúšanie nebol čas. No - nemôžem povedať, že to bolo zahrané dobre a bezchybne, ale zahral som . Párkrát ma zaskočili žalmy - s pocitom, že všetko už dávno viem som si sadol na lavicu a otvoril LSII. A vtedy som zistil, že možno naozaj viem všetko, len ten dnešný žalm nie . Nuž, a na záver rada. Ak môžete cvičiť, cvičte. Jednak to prospieva nástroju, jednak vašej umeleckej zložke. Roky som sa nemohol dostať ku organu. Dokonca z počiatku som ani nechcel hrať na omšiach, len cvičiť - nebolo mi dopriané. Preto sa čudujem, ak niekto povie: keď mi nezaplatia, nebudem cvičiť.
teba nerusi, ked sa Ti zdvihne z choru masa 30 ludi, nespieva a jednoducho ide prec?V kostole pocujes len vrzganie lavic a dav suchotajucich kabatov a vetroviek?
Mna toto naozaj rusi a vadi mi to.
Tak ako ludia ked idu do divadla, neodchadzaju pocas predstavenia ale len cez "prestavku", tak by som hadam nebol narocny, ked ocakavam od veriacich to iste...
Preto sa čudujem, ak niekto povie: keď mi nezaplatia, nebudem cvičiť.
Ak narazas na to co som napisal, tak si to vytrhol z kontextu a idea je niekde inde...tak prve som spomenul nefinancne hodnotenie,...ked Ti niekto hoci len podakuje za tvoju snahu.
Ja osobne si myslim, ze ked si niekto nevie nieco povazit, tak si to nezasluzi...
...ked vidim ako ludia pocas zaverecnej piesne odchadzaju von bez stipky taktu a zakladov slusneho spravania.[/quote]
Chápem Ťa, keď hovoríš o ľuďoch, ktorí sú v Tvojej bezprostrednej blízkosti, teda na chóre a odchádzajú ako stádo....Dnes je na chóre viac "zašivákov" ako tých, ktorí by tam prišli kvôli spevu, teda aby mali lepší kontakt so "zdrojom hudby", teda s organom a kantorom.
Okrem toho, neviem si predstaviť nič krajšie, ako keď ľudia odchádzajúci z kostola stále spievajú, až pokiaľ nie sú celkom vonku...je to síce také dedinské, ale predsa - hodnotím to pozitívne.
V prípade, že hráš umeleckú hudbu a rôzni ľudia sa zachovajú rôzne, aspoň vidíš, ktorí majú k tomu vzťah....aj keby z 50-tich zostalo počúvať len 5 - je to ako v Biblii - oplatí sa!!! :-)
Organista by nemal "pracovať" a hrať kvalitne práve len do tej miery, nakoľko sú schopní veriaci ohodnotiť ho - to platí aj v prípade farskej kasy....on by mal byť - biblicky povedané - prorokom - teda človekom, ktorý vídí trochu ďalej, ktorý hlása čo možno najpravdivejšie a najkrajšie pravdy....mal by ponuknúť viac, ako je ho schopné celé spoločenstvo momentálne oceniť....čas mu potom dá za pravdu a sám sa bude z toho cítiť lepšie...
niečo ako perfekcionalista so srdcom človeka (nie stroja)
je možné sa učiť a zlapšovať až pokiaľ nezomrieme, že ? ....
Okrem toho, neviem si predstaviť nič krajšie, ako keď ľudia odchádzajúci z kostola stále spievajú, až pokiaľ nie sú celkom vonku...je to síce také dedinské, ale predsa - hodnotím to pozitívne.
[quote]
keby tak spievali, ale zial nespievaju...
Viliam, napisal si to velmi pekne...
Cas mozno da za pravdu, ale zial niekedy je to neskoro.
Asi by bolo idealne mat pracu, ktoru robis rad a este Ta aj ocenia. Ale niekedy to nieje otazka penazi, ale toho obycajneho slovka DAKUJEM...
Moja skúsenosť je taká, že na organ cvičím veľmi málo. I ked by som chcela cvičiť pravidelne a často je s tým spojených veľa problémov. Keď chcem cvičiť v kostole musím si zohnať kľúče a to niekedy trvá dosť dlho.
Kým obehám kostolnikov stane sa aj, že nie sú doma. A ked sa mi to podarí tak je problém, že prečo nehrám na sv. omši.
Moc by som chcela, ale keď sa cítim nepripravená a nemám všetko prehraté nemám istotu a potom mám trému.
Väčšinou cvičím doma na klavír, ale to nie je ono.
Keď mám dobrý deň a nacvičené pesničky a žalm, tak sa osmelím vo všedné dni ísť na chórus.
Našťasie v nedeľu k nám chodí organista a som rada, že si ho môžem vypočuť až do konca.
Hrozí však, že to nepotrvá dlho /je už na dôchodku a cestuje k nám asi 35km/.
Moja skúsenosť-
ja na organe necvičím skoro vôbec...Velakrát sa mi stalo, že som hrala z listu pieseň, ktorú som síce trochu poznala (aj nepoznala), ale nikdy nehrala...ale zvyknem si občas prehrávať piesne JKS doma na klavíri...keďže študujem klavír, tak na tom cvičím veľa, tam si nemôžem dovoliť listovať.
Zo začiatku som cvičil 3 hodiny denne okrem omše, z toho 2 hodiny na organe a 1 doma na synťáku. JKS-ky... Keď som ich dostal do pamäti a do prstov (a nôh, samozrejme), tak som to mohol zredukovať. Teraz už liturgické piesne cvičím len pred novým obdobím (pôst, veľká noc, ...). Teraz však cvičievam literatúru, Bacha a pod. Denne tak 1,5-2 hodiny v kostole na organe. Takže týždenne to bude vyše 10 hodín. Brutusácky ma to baví, vlastním kľúč od kostola, nik mi nebráni, práve naopak, takže to využívam a vytešujem sa. Ale je to len na amatérskej úrovni, takže žiadne špeciálne účely.. Len tak, pre radosť .
Niekedy, ked som v casovej tiesni, tak si dovolim ist hrat aj bez pripravy, vtedy volim piesne, v ktorych som si ista. Takmer vzdy si musim prejst aspon zalm. Vacsinou moja priprava na omsu trva polhodinu pocas tyzdna, na nedelnu omsu asi hodinu. Pripravujem sa doma na klaviri, niekedy aj neskoro vecer, co moji rodinni prislusnici az tak velmi neocenuju Pre mna je priprava velmi dolezita, lebo to eliminuje stres a tremu, umoznuje mi viac sa sustredit na sv.omsu.
Zistil som, ze hra v kostole je nedocenena zo strany knazov a veriacich....
S tymto s Tebou Matus uplne suhlasim. Ludia beru za samozrejmost, ze niekto zahra pocas sv. omse na organe a nemaju absolutnu predstavu co taka priprava na jednu sv. omsu so sebou prinasa a kolko musi organista zo seba vydat aby odohral jednu sv. omsu. A tazko organistu niekto pochvali ked nieco pekne zahra. Ale ked nieco organista pokazi, tak na vsetko dobre co urobil sa akosi uplne zabudne a kazdy hovori o tej malej chybycke co organista ''vyviedol''.
Je to zial tak. Ale mna osobne to nedocenenie neodradza od cvicenia, lebo mne cvicenie velmi zlahcuje hru na sv. omsiach. Vies ako sa hovori: ''tazko na cvicisku, lahko na bojisku''. Pre mna to plati. A pocitujem obrovsky rozdiel ked hram nieco co mam perfektne nacvicene, ako ked citam piesen z not bez istoty - pocitujem vtedy ovela vacsiu ''tremu'' a neistotu. Takze ja si radsej vsetko dopredu precvicim a v pohode to potom zahram. Ked potom mam nacvicenu piesen, tak nemam problem zahrat nejaku medzihru (improvizaciu).
Takze v mojom pripade cvik je velmi potrebny. Trosku zavidim organistom, ktori mozu sadnut a hrat bez akehokolvek cviku, ale na druhej strane verim ze u kazdeho je pocutelne ci hra piesen prvy krat (alebo po dlhej dobe bez cvicenia), alebo ju ma nacvicenu (''v prstoch''). Ja tiez odporucam kazdemu cvicit co najviac, lebo prave cvikom sa clovek posuva dopredu. A nikto nieje natolko dobry, aby nemohol byt este lepsi.
Časy uvádzané v GMT + 1 hodina Choď na stránku 1, 2Ďalší
Strana 1 z 2
Nemôžete odosielať novú správu do tohto fóra Nemôžete odpovedať na správu v tomto fóre Nemôžete upravovať svoje príspevky v tomto fóre Nemôžete mazať svoje príspevky v tomto fóre Nemôžete hlasovať v tomto fóre