Zdravím,
v pokladničke http://notynaorgan2.tym.sk/ heslo: archiv v sekcii JKS sa nachádzajú piesne JKS 236 - JKS 259 Nové rozdelenie, ktoré zodpovedajú vyššie spomenutému rozdeleniu p. Podperu. To znamená že sú tam len strofy (s novým textom) ktoré sú vhodné na IN, OF, GR. Myslím, že by to niektorým z nás mohlo pomôcť.
Zaregistrovaný od: 14. 10. 2008 Príspevky: 75 Bydlisko: Nová Dedina
Zaslal: 11 10, 2010, 14:54 Predmet:
Zmenou fontu písma a nôt a traspozíciou do tóniny prístupnej hlasovému rozsahu ľudí dnešnej doby ?[/quote]
traspozíciou do tóniny prístupnej hlasovému rozsahu ľudí dnešnej doby?????
Čítam si to dokola a nechápem. Väčšiu blbosť som ešte nepočul. Prečo transponovať JKS ?????? Lebo máme málo schopných organistov, ktorí dokážu hrať aj v iných stupniciach ako je C a G dur. Prečo ste do pokladničky dali transponovanú napr. Bože svetov mocný Pane????? Alebo 270-ku??? To kto nedokáže zaspievať??? Som proti transponovaniu je to ničenie diela a urážka skladateľa!!! Je to môj názor, ale kam spejeme??? Za to že organista nevie spievať a hrať - to je jeho problém, ale nevidím dôvod prečo by mali piesne s JKS sa hrať o 1 alebo 2 tony nižšie. A zastávam si tento názor aj pri Pápežskej hymne a Hymne pre chrám.
Súhlasím s tým, že piesne sa majú transponovať. Niektoré sú napísané vo veľmi vysokých polohách, na to už treba ozaj ľudí, ktorí to dokážu.
Ak sa majú ľudia zúčasťňovať na sv. omši, zapájať sa do nej aj spevom, musí sa im dať na to možnosť, veď sv. omša nie je koncert, kde prídeme a obdivujeme niekoho, čo dokázal vyspievať.
aj ja som včuľ otvoril starý spevník a tam 256 Z rúk svojho kňaza je písaná v Es dur čiže je tam f2 (lebo to bol ešte k tomu aj trochu iný nápev) a už v JKS je v C dur takže treba transponovať
To Frantisek Beer ... buď rád že ti ľud nevytiahne čisto f2 a e2 spieva s problémami... ja ten problém nemám, lebo bohužiaľ celý kostol (okrem mňa a speváčky) spieva o tuším oktávu nižšie... no spievajú nenormálne nízko vo svojej dajakej fiktívnej falošnej tónine (zopár sa ich snaží nad tou tóninou ešte robiť terciu) ... je to napoly spev napoly ručanie... dakedy dám nahrávku lebo neviem čo s tým robiť, či dakde robím chybu a ako motivovať ľud aby vôbec spieval resp snažil sa spievať v tónine v akej hrám... _________________ Elektrikár čo fušuje organistom do remesla vo Fekišovciach (okr. Sobrance), a Zavadke (okr. Michalovce)
http://ubrez.fara.sk/
Zaregistrovaný od: 14. 10. 2008 Príspevky: 75 Bydlisko: Nová Dedina
Zaslal: 12 10, 2010, 7:46 Predmet:
[quote="Frantisek Beer"]
Práve včera som hral odpust a na záver po sebe JKS 523 a 524. Zatiaľčo pápežskú hymnu som hral v C dur, Bože čos´ ráčil som zahral v pôvodnom C dur, pretože ma tiež zaujímalo, ako vysoko ľud vytiahne.
Pustite si to, vytešte sa z pápežskej hymny, kde celý kostol ( bolo tam asi 600 ľudí a mnoho pútnikov, takže všetci spievali na plné hrdlá )
Kebyže zahráš pápežskú v pôvodnej tónine, tak po prvé lepšie to vyznie a tých 600 pútnikov neboj určite to zaspieva, po druhé hymna pre chrám priznávam mali tam problém, ale položme si otázku prečo??? Skús sa zamyslieť je normálne, aby sa znižovali piesne tipu 238,255,257,295,300,270 atd. ??? A potom chceme aby nám zaspievali d2, keď sami organisti nútime ľudí spievať nízko a potom sa čudujeme že toto nezaspievajú. V jednom kostole som počul ako organista znížil 303-ku. A ak takto má vyzerať nový LS tak ďakujem neprosím.
ustite si to, vytešte sa z pápežskej hymny, kde celý kostol ( bolo tam asi 600 ľudí a mnoho pútnikov, takže všetci spievali na plné hrdlá ) bezpečne vytiahol d2, ktoré považujem za maximálny tón.
Potom si vypočujte hymnu pre chrám, a všimnite si, že už tón e2 nezaspievali čisto a tón f2 je úplne falošný.
S tým d2 máš asi pravdu, aj z mojej skúsenosti to tak je. Avšak, keď si bude každý transponovať ako chce a do akej tóniny chce a čo chce, bude z toho riadny "bordel". Feri si na tom pomerne dobre s ľudom, keďže tá falošnosť nebola od celého zhromaždenia, ale iba od určitej skupiny ľudí. Žial vyzneje to samozrejme potom celkovo ako falošné.
Ja mám tiež v kostole indivíduá( s nimi som na tom horšie ako ty), ktorí spievajú spravidla o tón nižšie, zavíjajú na plné hrdlo a akosi "chrapčia". A najhoršie, keďže sme menší kostol, ja ich počúvam každú omšu. A veľmi ma poteší, keď ich tam z času na čas nepočujem. _________________ Michal Bisaha-exorganista
Aj keď to možno s témou až tak nesúvisí, ale zabrdli sme do toho...
Takže uploadol som je tam pieseň 256 - of a potom 278 - o laska nadej spasa... Je to na miestne pomere ešte pomerne dobre odspievané, nikedy je to fakt brutal, keď sú navyše pol taktu pred alebo za organom. V kostole bolo cca 70 ludí večšina žien (no aj tych par mužov je tam počuť niekedy až priveľa). Mám pocit že ženy spievaju pravažne o oktávu nižšie, alebo sa snažia tercovať nadol, asi su aj pod tónom (organ sice je rozladený no nie až na toľko) abo čo ale znie to divne...
Prosím pomôžte mi ak je to možné kde robím chybu, alebo ako dosiahnut aby to ľudia spievali v normálnej tonine. Mám pocit že u nás to vizerá akôr ako v krčme než kostole.
Zaregistrovaný od: 23. 01. 2009 Príspevky: 39 Bydlisko: Bratislava
Zaslal: 13 10, 2010, 22:19 Predmet:
Frantisek Beer napísal:
Prikladám dôkaz, prečo je potrebné transponovať piesne nižšie.
Práve včera som hral odpust a na záver po sebe JKS 523 a 524. Zatiaľčo pápežskú hymnu som hral v C dur, Bože čos´ ráčil som zahral v pôvodnom C dur, pretože ma tiež zaujímalo, ako vysoko ľud vytiahne.
Pustite si to, vytešte sa z pápežskej hymny, kde celý kostol ( bolo tam asi 600 ľudí a mnoho pútnikov, takže všetci spievali na plné hrdlá ) bezpečne vytiahol d2, ktoré považujem za maximálny tón.
Potom si vypočujte hymnu pre chrám, a všimnite si, že už tón e2 nezaspievali čisto a tón f2 je úplne falošný.
( na odkaz stačí len kliknúť, nahrávka sa spustí sama )
JKS 523 - zaspievane dobre, zahrane zle. V C-dur to nema šťavu. Harmonizácia je zrejme Vaša vlastná, takže si viem predstaviť neistotu ľudí pri spievaní, keď ich harmónia neťahá, ale mýli.
JKS 524 - spievaná dobre, počet spievajúcich oproti 523 odhadujem tak na polovicu. Ako správne uvádzate - pri vysokých tónoch sa to rozchádza a zdá sa mi, ze najma mužské hlasy odpadávajú.
Zahraná je +/- podla not.
Co som si vsimol pri obidvoch piesnach: Na moj vkus prilis vela pauz, akoby ste už-už chcel prestat hrat...
----------
A teraz k transpozicii: Ja Vam rozumiem, ale nie som za to, aby sa piesne transponovali oficialne. Že to ludia (chlapi) nevyspievaju je sposobene len tym, že nespievajú takmer vobec. Ak date skladby nizsie, tak sposobite, ze zeny neodspievaju nizke tony...
Zaregistrovaný od: 23. 08. 2006 Príspevky: 216 Bydlisko: Bratislava
Zaslal: 14 10, 2010, 0:43 Predmet:
Pôvodne som chcel svoj príspevok zaradiť do témy transpozície piesní JKS. Zdá sa mi že existovala, ale neviem ju nájsť. /Som preto veľmi vďačný kolegom ktorý zakladajú témy hocikde a pod nejasným názvom. Preto som zatiaľ ponechal aj svoj príspevok tu. Prosím o prepáčenie, ale nechcelo sa mi to tu hladať o jednej v noci.
Kolegovia.
Transponovanie piesní /nielen JKS, ale akýchkoľvek/, je úplne normálna a legitímna prax. Naozaj nevidím dôvod o tom polemizovať. V úplne temperovanom ladení sa charakter jednotlivých tónin takmer stráca. Samozrejme situácia je trocha iná pri nie úplne temperovaných ladeniach /napr. Bratislava - Dóm/. V takom prípade je možné transpozíciou dosiahnuť aj zmenu farby, čo je istotne nie nezaujímavé.
K problematike "prečo je to dnes ľudom vysoko", dodávam ešte fakt, že staršie organy boli ladené nižšie. V medzivojnovom období f. Rieger ladila bežne organy okolo a1=434 Hz pri 20 stupnoch C. Stretol som sa aj z nižšie ladenými nástrojmi. Dnes sa ladí 440 Hz pri 20 C, alebo 440 Hz pri 15 stupnoch. Ako sa tu myslím už kdesi spomínalo, ladenie labiálnych píšťal kolíše spolu z teplotou vzduchu /jazykových píšťal sa toto netýka a preto sa vlastne priladuju k labiálnym registrom, ktoré sa "odladili"/. Preto organ znie v lete vyššie ako v zime. V praxi: Bože čos´ ráčil sa v zime spieva podstatne pohodlnejšie ako v lete.
Nahrávky p. kolegu Beera som videl dávnejšie. Je to síce mladý, ale šikovný a v liturgií zbehlý organista. Vaše hodnotenie mi príde umelo kritické.
PS: Kolega BoboM: Hrali ste na organe v Šaštíne, resp. boli ste niekedy nútený udržať takéto "skaderukaskadenoha" spoločenstvo v extrémnej akustike? Ak áno. videám by ste sa ani za mak nedivili.
A dovolte ešte malú poznámočku k neustálemu zvelebovanie JKS. Nikto nikdy nepopieral jeho hodnoty. Len mi príde až smiešne keď sa niektorý vyjadrujú o tomto neobyčajnom diele ako o niečom výhradnom, ako o spevníku ktorý je jediný vhodný a čokolvek iného okrem neho je nevydarené, neslovenské a cudzie. Existuje pomerne obsiahla dokumentácia listov ktoré M. Sch. Trnavskému posielali po vydaní JKS organisti, a často aj kňazi. Verte - neverte, máloktorý list bol pozitívny. Piesne sa vraj nedajú hrať, sú komplikovane harmonizované, ľudia ich odmietajú spievať atď.. Takže zrejme nieje to len o diele, ale aj prepiatom tradicionalizme, neochote čokolvek meniť, neprezieravosti a možno aj závisti, ktorá v nás - organistoch, aj po 70 rokoch stále je.
Mužské a ženské hlasy sa predsa delia na vysoké ( tenor, soprán ) a nízke ( bas, alt ) - medzi obyčajným ľudom je prevaha altov a basov, takže s tvrdením, že ženy nezaspievajú nízke tóny ( aké vlastne máte namysli ), nesúhlasím.
treba prihliadať aj na to, že ženy spievajú fyziologicky zhruba o oktávu vyššie... _________________ Michal Bisaha-exorganista
Zaregistrovaný od: 23. 01. 2009 Príspevky: 39 Bydlisko: Bratislava
Zaslal: 14 10, 2010, 22:14 Predmet:
mbako napísal:
Transponovanie piesní /nielen JKS, ale akýchkoľvek/, je úplne normálna a legitímna prax. Naozaj nevidím dôvod o tom polemizovať. V úplne temperovanom ladení sa charakter jednotlivých tónin takmer stráca. Samozrejme situácia je trocha iná pri nie úplne temperovaných ladeniach /napr. Bratislava - Dóm/. V takom prípade je možné transpozíciou dosiahnuť aj zmenu farby, čo je istotne nie nezaujímavé.
Nepolemizujem. Len som vyjadril svoj nazor, ze v novej verzii JKS by mali piesne zostat v originalnych toninach.
Nerozumiem tej vete o "uplne temperovanom ladeni". Ak si odmyslim slovo "uplne", tak temperovane ladenie organu je pre mna novinka. Naozaj som o tom este nepocul. Je to trend? Ak ano, tak ma napada kacirska myslienka. Ze to organari ladia podla digitalnej ladicky? Alebo mate na mysli ladenie, kde je rozdiel medzi vsetkymi poltonmi uplne rovnaky?
K netemperovanemu ladeniu (pre ostatnych): Zoberme si obligatny akord C-dur. V temperovanom ladeni ma iny zvuk, ako v ladeni D'Alembert, iny v ladeni Kellner, iny v ladeni Werkmeister atd. Tu sa transpoziciou skladby zmeni aj charakter skladby.
mbako napísal:
K problematike "prečo je to dnes ľudom vysoko", dodávam ešte fakt, že staršie organy boli ladené nižšie. V medzivojnovom období f. Rieger ladila bežne organy okolo a1=434 Hz pri 20 stupnoch C. Stretol som sa aj z nižšie ladenými nástrojmi. Dnes sa ladí 440 Hz pri 20 C, alebo 440 Hz pri 15 stupnoch. Ako sa tu myslím už kdesi spomínalo, ladenie labiálnych píšťal kolíše spolu z teplotou vzduchu /jazykových píšťal sa toto netýka a preto sa vlastne priladuju k labiálnym registrom, ktoré sa "odladili"/. Preto organ znie v lete vyššie ako v zime. V praxi: Bože čos´ ráčil sa v zime spieva podstatne pohodlnejšie ako v lete.
Ano.
mbako napísal:
Nahrávky p. kolegu Beera som videl dávnejšie. Je to síce mladý, ale šikovný a v liturgií zbehlý organista. Vaše hodnotenie mi príde umelo kritické.
Tak teraz "jste na to káp", ako hovoria bratři Česi
Ano, je umelo kriticke. Na druhej strane - tie nahravky, co tu publikoval, sa mi nezdali az take katastrofalne a chcel som poukazat na to, ze nikto nie je dokonaly. Ani spev ludu, ani organista.
mbako napísal:
PS: Kolega BoboM: Hrali ste na organe v Šaštíne, resp. boli ste niekedy nútený udržať takéto "skaderukaskadenoha" spoločenstvo v extrémnej akustike? Ak áno. videám by ste sa ani za mak nedivili.
Nie, v Sastine som nehral. Hral som len na velkom priestranstve.
V Sastine (vnutri) uz dochadza k akusticko-fyzikalnym efektom, ktore su sposobene velkostou priestoru. Pri dlzke lode 80m (ci kolko to ma) je oneskorenie medzi tym, co ide z organa a tym, co pocuť pri oltari stvrť sekundy. A ktomu este x-nasobne odrazeny zvuk. Organista by mal sediet niekde v strede medzi ludmi...
mbako napísal:
A dovolte ešte malú poznámočku k neustálemu zvelebovanie JKS. Nikto nikdy nepopieral jeho hodnoty. Len mi príde až smiešne keď sa niektorý vyjadrujú o tomto neobyčajnom diele ako o niečom výhradnom, ako o spevníku ktorý je jediný vhodný a čokolvek iného okrem neho je nevydarené, neslovenské a cudzie. Existuje pomerne obsiahla dokumentácia listov ktoré M. Sch. Trnavskému posielali po vydaní JKS organisti, a často aj kňazi. Verte - neverte, máloktorý list bol pozitívny. Piesne sa vraj nedajú hrať, sú komplikovane harmonizované, ľudia ich odmietajú spievať atď.. Takže zrejme nieje to len o diele, ale aj prepiatom tradicionalizme, neochote čokolvek meniť, neprezieravosti a možno aj závisti, ktorá v nás - organistoch, aj po 70 rokoch stále je.
Dobre, tak svoj boj proti JKS a za novu tvorbu dotiahnite do dokonalosti.
Zahodte JKS a hor sa len do novej tvorby. Po 20 rokoch ludia na JKS zabudnu. Prejde 40 rokov, 60 rokov a nova tvorba sa stane tradiciou (akurat to uz nebude nova tvorba). A pride nove kolecko. Novi organisti odmietnu vasu novu tvorbu (z dnesneho pohladu) a donesu nieco nove. (Alebo stary JKS, ze...). JKS nie je predsa dielo vzniknute na zelenej luke, nie je to ziadny Schneiderov vymysel. Citujem z jeho uvodu k JKS:
"Bola to predovsetkym snaha zbavit nasu cirkevnu hudbu nevhodnych, casto svetackych piesni, opravit zavadne, alebo chybne spevy, vyradene nahradit novsimi a znova ozivit krasne, uz zabudnute piesne stareho domaceho povodu i stareho domovskeho prava"
....
"Zasoba takto zrevidovanych slovenskych katolickych napevov, ako ich obsahuje nas Jednotny katolicky spevnik, ziskana bola z troch hlavnych pramenov: 1. z rozlicnych rukopisnych a tlacenych slovenskych spevnikov, 2. zo dvoch vydani prveho slovenskeho katolickeho spevnika "Cantus Catholici", vytlacenych v Trnave v r. 1655 i 1700 a 3. z novych cirkevnych skladieb sucasnych slovenskych autorov."
Pisete, ze "Existuje pomerne obsiahla dokumentácia listov ktoré M. Sch. Trnavskému posielali po vydaní JKS organisti, a často aj kňazi. Verte - neverte, máloktorý list bol pozitívny."
Verim-neverim, sem s tou dokumentaciou. Rad sa priucim.
Ked som mal 20 rokov, tak som JKS neznasal. Dnes mam cez 40 a ked vidim, co sa to na nas rynie (z organu, z gitar, z radia), tak sa stavam stale vacsou konzervou. Mam uz pravda aj nieco nastudovane. V dvadsiatke som mal len pevne nazory, ale rozum... no do plaču.
Mam len obavu, aby sme reformou JKS nedosiahli to, co dosiahla interpretacia druheho vatikanskeho koncilu v liturgii. Mam na mysli zrusenie jednotneho (celosvetoveho) liturgickeho jazyka nas, katolikov.
Zaregistrovaný od: 23. 08. 2006 Príspevky: 216 Bydlisko: Bratislava
Zaslal: 15 10, 2010, 0:14 Predmet:
Zhrniem to:
1) Len pre upresnenie, nikde som nepovedal a ani nenapísal a dokonca som to tak ani nemyslel, že v novom spevníku by piesne z JKS nemali byť! Vkladáte mi do úst vetu ktorú by som nikdy nepovedal. /V inom fóre ste spomínali slovo nadsázka -tak toto je presne ono, veď o novom LS sme sa tu ani len nebavili/.Ale je tu jedno podstatné Ale. Som za to, aby sa zachovali v novom LS piesne M Sch. Trnavského, presne v tom tvare, a trebárs aj tónine /kto chce, a potrebuje, bude ich tak či tak transponovať/. Ale staršie piesne /mnohé z nich sú v JKS značne deformované, a možno aj preto neveľmi známe/ by sa mali vrátiť do svojich čo najpovôdnejších tvarov, a v štýle doby v ktorej vznikli byť aj harmonizované. Na to je však potrebný dôkladný hymnologický výskum starých slov. spevníkov. Ako ste spomenuli, JKS nevznikol na zelenej lúke a to nemôže ani nový LS. Nová tvorba, je nová tvorba, na to je myslím na fóre iná téma, ale staršie piesne by mali byť riešené takto - teda čo sa týka všetkých zložiek - melódie, rytmu, harmonizácie.
2) Čo sa týka ladenia, temperatúra je spôsob ladenia. Nemusia v nej byť všetky kvinty s rovnakým záchvevom. Bolo by nesprávne myslieť si, že Bach písal dobre temperovaný klavír pre nástroj s rovnomernou temperatúrou. Názov tohto diela /wohltemrierte klavier/ môžeme správnejšie preložiť aj ako príjemne, alebo správne temperovaný. Výraz temperatúra sa používa na všetky ladiace systémy. /napr. v nemčine/ Áno, organári používajú elektronické ladičky. Ladiaci systém /alebo temperatúra/ v BA dóme je Neidhardt 1729. V tomto zmysle si dovoľujem obrátiť Vašu pozornosť na túto stránku: http://de.wikipedia.org/wiki/Wohltemperierte_Stimmung#Wohltemperierte_Stimmung_bei_J.S._Bach
3) Čo sa týka predmetnej dokumentácie /listy organistov a kňazov M. Sch. Trnavskému/, bolo by vhodné sa obrátiť na Dr. Bugalovú. t. č. /ak sa nemýlim/ riaditeľku hudobného múzea v Bratislave. Je potomkom M. Sch. Trnavského a spomínanými materiálmi sa zaoberala.
Nemôžete odosielať novú správu do tohto fóra Nemôžete odpovedať na správu v tomto fóre Nemôžete upravovať svoje príspevky v tomto fóre Nemôžete mazať svoje príspevky v tomto fóre Nemôžete hlasovať v tomto fóre