...Ku koncu svätého prijímania... Myslíš ďakovný chválospev po prijímaní? - Gratiarum.
http://liturgickahudba.szm.com/
Tento spev by mal mať oslavný a ďakovný charakter. Napr. JKS 525.
P.S. Táto téma nemá nič spoločné s notovým materiálom. Patrí do sekcie "Čo hráme a spievame"
Neberte to tak že sa hrám na admina, či moderatora, no nedá mi to...
Zaregistrovaný od: 02. 01. 2009 Príspevky: 390 Bydlisko: Považská Bystrica
Zaslal: 06 10, 2010, 20:37 Predmet:
JanaKJK napísal:
myslela som bežne po sv. prijímaní čo sa môže hrať. (resp. čo by sa nemalo).
čo sa týka tej témy, ešte sama neviem, kde, ako čo, tak sa budem snažiť, dávať pozor...
"po" sv. prijimani...rozumej po skonceni rozdavania sv. prijimania ma zacat dakovny chvalospev (gratiarum), ktory sa ma niest v duchu vzdavania vdaky za obrovsky dar, ktory nam bol dany...vhodne piesne su aj omsove, resp. ich slohy "sanctus", rozne zalmy (chvalte meno panovo a pod...), antifony...
vseobecne sa moze zahrat nejaka prijemna rozjimava skladba, preludium, cokolvek, alebo sa moze zachovat posvatne ticho...
spominane piesne 288 a 303...
288: skor na prijimanie,
303: to je taky mix... prijimanie aj grat v poslednej slohe
vhodna napr. : 268, 269, 287, 291 mozno
asi tak
pekny den _________________ Martin Pivka, organista v Považskej Bystrici
----------
Čo pokladali za posvätné generácie pred nami, ostáva posvätné a významné aj pre nás a toto nemožno len tak z ničoho nič navždy zabudnúť alebo sa stať škodlivým...
"Duša Kristova" je určite veľmi vhodná pieseň po sv. prijímaní.
Ak chete vyplniť čas tak áno. Ale to nie je náplň liturgie, ani to nemá byť účelom na tomto mieste vo sv. omši, kým kňaz dopurifikuje.
Gratiarum je spev, ktorým chválime a zvelebujeme dobrotivého Boha Otca za nebeský pokrm, za jeho Syna, za dar Eucharistie. Týmto smerom by sa mal uberať aj vybraný text a Duša Kristova toto zjavne nespĺňa.
Martin zhruba vystihol, čo sa dá na tomto mieste využiť + máme na spevnik.sk krásne antifóny určené na gratiarum. _________________ Michael Augustín, organista v kostole sv. Juraja v Podolí
Partialis indulgentia conceditur christifideli qui, qualibet pia formula legitime adprobata, elicuerit:
1° (...)
2° gratiarum actionem post communionem (e.g. Anima Christi; En ego, o bone et dulcissime Iesu).
Preklad (amatérsky, ale zmysel vystihuje):
Čiastočné odpustky sa udeľujú veriacim, ktorí, použijúc ktorúkoľvek z legitímne schválených zbožných formúl, učinia:
1° (...)
2° akt vďakyvzdania po prijímaní (napr. Duša Kristova; Hľa, ó dobrý a najsladší Ježišu).
Takže nielenže je to mimoriadne vhodné, ale ešte sú za to aj čiastočné odpustky! _________________ neorganistka
"Katolícka Cirkev je nevestou zdravého rozumu." (G.K. Chesterton)
Zaregistrovaný od: 18. 01. 2006 Príspevky: 235 Bydlisko: Bratislava
Zaslal: 07 10, 2010, 9:28 Predmet:
Fíha, váš príspevok zaváňa vedomosťami z prednášok na RKCMBF UK. Ale možno z trochu iných predmetov než je tematický záber tohto fóra. Občas sa stane, že si disciplíny vzájomne "lezú do kapusty" a môžu vzniknúť nedorozumenia. Podobne je to s autormi vatikánskych dokumentov.
Áno, úžasný text Anima Christi má už okolo 700 rokov, ale či je to po stáročia "jedna z najvhodnejších a najodporúčanejších...", to by som sa neodvážil tvrdiť. Skôr jedna z najzaužívanejších - a to je rozdiel. Tradícia a zvyk niekedy prevalcujú aj tie najodôvodnenejšie a najracionálnejšie argumenty.
Anima Christi tradične považuje za osobnú modlitbu prijatí Krista v eucharistii. Vyniká osobným, súkromným charakterom, celý text je v singulári. Keďže v tridentskej liturgii gratiarum neexistovalo, mohla sa nachádzať jedine na pôde sv. prijímania. A ak pripustíme, že v minulosti boli niektoré úkony spájané viac so subjektívnym duchovným prežívaním, nemohli byť voči Anima Christi žiadne námietky. Aj dnes sa mi vidí najvhodnejšie ponechať tomuto textu funkciu súkromnej modlitby.
Dnes sa v obrade prijímania zdôrazňuje spoločenský rozmer. Platí to pre communio aj pre nový prvok v omši - gratiarum. V tomto zmysle je veľa iných, vhodnejších spevov.
Ak sa napriek tomu rozhodneme spievať Anima Christi, jej zmysel treba hľadať v spojení s liturgickým zmyslom konkrétneho úkonu. Logicky je viac spevom na prijímanie ako ďakovným chválospevom po prijímaní. Anima Christi je modlitbou ku Kristovi a communio je úkon, kde je stredobodom Kristus. Nie je vhodnejšie miesto v omši pre túto modlitbu, ako počas prijímania. Apropo, je to jedna zo štyroch piesní, ktoré JKS uvádza ako piesne k sv. prijímaniu.
Oproti tomu stojí gratiarum ako nový, samostatný prvok v omši, ktorý treba odlišovať od spevu na prijímanie - textovo aj akusticky (nenaťahovať spev a hudbu z prijímania až po čistenie nádob). Kedy to naši chrámoví hudobníci pochopia? Smernice sa zmieňujú o ďakovaní len krátko. Z tej malej zmienky vyplýva, že to má byť ďakovanie spoločné (narážam na singulár). Z liturgických komentárov však vieme, že gratiarum má smerovať k Otcovi (napokon ako takmer celá omšová bohoslužba) a jeho obsahom má byť chvála a vďaka. Anima Christi nemá ani jeden z týchto atribútov.
Záverom zhrniem:
Gratiarum ako samostatný úkon pred koncilom neexistovalo. Ak sa Anima Christi prednášala po prijímaní, nemýlme si to s dnešným úkonom gratiarum. Patrí skôr na prijímanie. Spev po skončení rozdávania prijímania (gratiarum, ďakovný chválospev) má mať iné vlastnosti, ktoré som uviedol vyššie. _________________ doc. PaedDr. Rastislav Podpera, PhD., muzikológ, pedagóg, člen Hudobnej sekcie Liturgickej komisie KBS.
Naposledy upravil RastislavPodpera dňa 08 10, 2010, 11:27, celkovo upravené 2 krát
Jednoducho: na Gratiarum sú vhodné piesne ako: 268, 269, 270, 272, 274, 276, 279, 281, 282, 285, 287, 291, 292, piesne okolo čísla 500(napr. 493. ...nech sa vznáša tvojho mena sláva...), Magnifikat, rôzne žalmy, slohy omšových piesní ako spomenul kolega Martin: Sanctus a Gloria, piesne a antifóny z novej tvorby. _________________ Maximilián Lamanec, organista vo farskom kostole sv. Michala archanjela v Osikove
Zaregistrovaný od: 18. 01. 2006 Príspevky: 235 Bydlisko: Bratislava
Zaslal: 07 10, 2010, 16:57 Predmet:
To je prilis zjednodusena odpoved, nie vsetky uvedene piesne su vhodne na gratiarum, alebo nie vsetky ich strofy. Ani nie vsetky strofy Gloria a Sanktus z tzv. omsovych piesni od 236 do 259.
Tuším založím tému "Mýty naše slovenské", tento omyl tu nevidím prvýkrát.
Prepáčte , ale spochybňovanie dokumentov druhého vatikánskeho koncilu je väčší omyl ako možno môj "mýtus". Ja som sa iba držal učenia druhého vatikánskeho koncilu, takže myslím že som nijako nezavádzal, povedal som iba pravdu, ktorú mi potvrdil dokonca p. Podpera. _________________ Michael Augustín, organista v kostole sv. Juraja v Podolí
tak, či už takou piesnou, alebo takou, hlavne že naše ústa Pánu Bohu ďakujú zo srdca ...
A takto to na tomto fóre skončí vždy. To nič, že to nie je vhodné, že to nie je litrugicky správne, že to má primitívnu melódiu a harmonizáciu, že sa to vôbec nehodí na omšu...veď Bohu to je aj tak jedno..tak nech si hráme a spievame čo chceme, hlavne že tým chválime Boha...Prepáčte, ale vyjadrenia tohto typu neznášam.
Časy uvádzané v GMT + 1 hodina Choď na stránku 1, 2, 3, 4Ďalší
Strana 1 z 4
Nemôžete odosielať novú správu do tohto fóra Nemôžete odpovedať na správu v tomto fóre Nemôžete upravovať svoje príspevky v tomto fóre Nemôžete mazať svoje príspevky v tomto fóre Nemôžete hlasovať v tomto fóre