Zaregistrovaný od: 03. 02. 2013 Príspevky: 40 Bydlisko: Nové Zámky
Zaslal: 14 12, 2013, 10:14 Predmet:
Ja to tiež tak praktizujem. Ale iba cez týždeň, keď je málo ľudí, lebo vtedy mám pocit, že sa môj hlas viac "ozýva po kostole" ako v nedeľu, keď je plný kostol. Vtedy zapnem mikrofón (!ale iba na žalm a Kyrie!).
Potom mi už aj také ľudia hovorili, že či si chcem zničiť hlasivky...tak sám neviem ako mám spievať- či s mikrofónom alebo nie.
Kolegyňa, tu nejde o to, kto je študovaný, a kto nie. Každý by sa mal posúvať ďalej v rámci svojich možností, zväčšovať si rozhľad a skúsenosti, zaujímať sa, ako je to inde, čo sa osvedčilo a čomu sa vyhnúť.
Na organ sa asi nikde nezbiera niekoľko týždňov - to by musel niekto výrazne sponzorovať. Môže sa zbierať aj 10 rokov. Z nášho pohľadu je to takmer nepredstaviteľná doba, ale z pohľadu našich detí a vnukov (budúcich), ktorí sa z organa budú tešiť 100 a viac rokov, je to nič.
Ako by to vyzeralo, keby sa len hralo? Nuž trápne. Ale predsa spieva ľud. Dovoľte len zdravým sedliackym rozumom zauvažovať: V kostole je povedzme 50 ľudí. Organ hrá. Ľud spieva. Z akého dôvodu je potrebné ponad týchto 50 zbožných hlasov prehlušovať 51. hlasom? Ako môžete viesť spevom? Teoreticky jedine tak, že Vás bude každý počuť. To ale znamená, že Váš hlas musí byť hlasnejší ako hlasy všetkých ostatných dokopy, aby nepočuli len seba, svojich susedov a celý kostol, ale ponad to ešte Vás. Preto si myslím, že toto je prekrikovanie ľudu a že je to nedôstojné a neestetické.
Prosím, aby ste to nebrali v zlom. Ani námet na nový organ ani uvažovanie o vedení spevu. Spev má byť vedený organom. Predsa organ hraje melódiu, ktorú má ľud spievať. Slová poznajú alebo majú pred sebou. Načo ešte počuť spev organistu? A nakoniec: každý človek v kostole počuje spievať svojich susedov. Teda sa dá povedať, že každý vedie každého a preto naozaj keď sa zamyslíme, tak spev organistu nie je vedením, ale prekrikovaním a vyjadrením akejsi nedôvery v to, že ľudia dokážu spievať aj sami.
Prepáčte tento dlhší monológ. Ale odpovedzme si: Dokáže priemerný človek spievať sám bez nástroja? Dokáže. Dokážu aj dvaja ľudia spievať spolu, pričom nik z nich nie je vodca, ale vzájomne sa dopĺňajú? Dokážu. Dokáže zbor 20 ľudí spievať spolu, pričom nik ich "nevedie" hlasom ale dirigovaním? Dokáže. Nejde len o profi zbory, máme aj dôchodcovské aj detské zbory, kde to proste funguje, lebo človek hudbu cíti. Ak k tomuto spevu pridáme ešte jasný a dostatočne mohutný zvuk organa, tak vyznieva nelogicky argument, že nad tým všetkým je potrebná ešte koruna organistovho spevu.
Ak by malo platiť horeuvedené, vyvstáva otázka, ako bude vyzerať v praxi funkcia
kantora, predspeváka (nie organistu).
Keďže tento podľa LS.I. s.16-17 ,bod 6d:
"ak niet organistu, alebo spolu s organistom začína a vedie spoločný spev ..."
Bude spievať s mikrofónom, či bez? A ako bude viesť spoločný spev,
keď ho nebude počuť?
Je to nejaký protimluv.
Albert _________________ Tu veriacim vyludzuješ tón, vedz, že nehráš len pre seba!
Vždy čisto, prosto, zbožne hraj, tak vznes ich ducha do neba!
(Nápis na starom organe)
Ukáž mi, ako spievajú tvoji veriaci
a ja ti poviem akým si organistom.
Presne ako ste napísali - kantor=predspevák, ktorý má spievať sólové časti alebo začínať spoločný spev.
Keďže LS I vychádza z dokumentu Musicam Sacram a iných talianských dokumentov, odhadujem, že to bude mať do súvisu niečo s gregoriánom.
Keďže v Taliansku spoločný spev zhromaždenia poznajú až od roku 1965, zatiaľ čo v Nemecky hovoriacich krajinách a u nás spieval ľud už 300 rokov predtým, bola tam funkcia kantora dlhodobo zaužívaná na to, aby tradične začal prvé slovo gregoriánu, a potom sa pridala schóla (príklad - kantor "Salve regina", zvyšok "mater misericordie...").
Napíšem to aj inak - keby som na vlastnej koži nezažil, neobhajoval by som túto metódu. Ale zažil som, že je možné aby ľud začal aj pokračoval sám, "len" za sprievodu organa - od malej východoslovenskej dedinky s 30 babkami, až po veľké katedrály. Aj v Poľsku to ľud dokáže a v Nemecku si to ináč ani nevedia predstaviť.
Pozitíva sa tu už preberali, môžte si ich tiež vyskúšať na vlastnej koži, dostavia sa pomerne rýchlo
Všetko dobré prajem.
Ale zažil som, že je možné aby ľud začal aj pokračoval sám, "len" za sprievodu organa.
samozrejme... ono to všetko ide, len treba mať v laciciach spevníky, a rozumne naregistrovať organ... a samozrejme treba mať rozumného farára... _________________ Peter Vymazal
www.organista.wbl.sk
Bude spievať s mikrofónom, či bez? A ako bude viesť spoločný spev, keď ho nebude počuť?
Albert
Viesť nemusí znamenať prekrikovať. Môže to znamenať, že má spievať vzorne, t.j. vykoreňovať nesprávne náviky, nesprávny rytmus a oblúčiky na nesprávnych miestach.
Ďalší pohľad: ak nejakú veľkú skupinu ľudí vodí sprievodca po uliciach mesta, nemusí ho celý sprievod vidieť. Vidia ho tí, ktorí kráčajú za ním. Týchto zase vidia ďalší, atď. A tak nakoniec, kam zahne sprievodca, tam pôjde celá skupina.
Na to, aby to fungovalo, musí byť ľud otvorený a "sledovať sprievodcu" ale aj ľudí okolo seba. Ľud by mal počúvať organ a spev zhromaždenia a ak vníma rozpor medzi sebou a ostatnými, nemá pridať hlasitosť, ale radšej zmĺknuť, nazrieť do znotovaného spevníka a naučiť sa to správne. Prax je však často opačná, ľud bez spevníkov spieva z pamäti zle naučené piesne a hrdé babky, ktoré takto spievajú 40 rokov nie sú ochotné počúvať mladého organistu, ktorý by ich chcel preučiť.
Typickým argumentom je: "Ja tak spievam 40 rokov a ten mladý organista ma nepreučí spievať po novom." Je to komické, že "po novom", pretože tak sa malo spievať minimálne od roku 1937, kedy vyšiel JKS. _________________ Jozef Timuľák
Jozef Timulak napísal: ''Viesť nemusí znamenať prekrikovať. Môže to znamenať, že má spievať vzorne, t.j. vykoreňovať nesprávne náviky, nesprávny rytmus a oblúčiky na nesprávnych miestach.
Ďalší pohľad: ak nejakú veľkú skupinu ľudí vodí sprievodca po uliciach mesta, nemusí ho celý sprievod vidieť. Vidia ho tí, ktorí kráčajú za ním. Týchto zase vidia ďalší, atď. A tak nakoniec, kam zahne sprievodca, tam pôjde celá skupina.
Na to, aby to fungovalo, musí byť ľud otvorený a "sledovať sprievodcu" ale aj ľudí okolo seba. Ľud by mal počúvať organ a spev zhromaždenia a ak vníma rozpor medzi sebou a ostatnými, nemá pridať hlasitosť, ale radšej zmĺknuť, nazrieť do znotovaného spevníka a naučiť sa to správne. Prax je však často opačná, ľud bez spevníkov spieva z pamäti zle naučené piesne a hrdé babky, ktoré takto spievajú 40 rokov nie sú ochotné počúvať mladého organistu, ktorý by ich chcel preučiť.''
No a o to ide. Oni idú po svojom. Naťahujú melódiu tam kde netreba a tam kde treba ťahať tam urobia z polovej noty osminovu. A taktiež nejde o prekrikovanie ale o vedenie k správnej ritmike a melódii.
No a o to ide. Oni idú po svojom. Naťahujú melódiu tam kde netreba a tam kde treba ťahať tam urobia z polovej noty osminovu. A taktiež nejde o prekrikovanie ale o vedenie k správnej ritmike a melódii.
Za 7 rokov, čo som odohral na svojom prvom mieste, sa mi nepodarilo "mikrofónovou metódou" preučiť ľud. Kostolníci mi pridávali mikrofón, ja som zapínal organ na bomby a nepomohlo. Nepodarilo sa to ani väčším odborníkom. Trvám na tom, že toto je metóda prekrikovania: vy idete po svojom, ale ja vám svojim mega zosilneným hlasom ukážem, ako to má byť. Problémy sú tu dva:
1. Ľud vás aj tak nepočuje alebo počuje slabo - pretože spievajúcemu človeku rezonuje lebka a najviac počuje seba.
2. Aj keby vás počuli, tak vás nebudú rešpektovať, ak budete spievať ináč, ako ony sú zvyknuté (babky naše) za desiatky rokov.
Preto treba zvoliť inú taktiku. Jednou je robenie nácvikov. Pred omšou, najlepšie spolu s pánom farárom, aby vás brali vážne. Vybrať si jednu pieseň a vysvetliť, kde sa spieva zle oblúčik alebo polová nota a párkrát to prespievať. Potom túto pieseň častejšie opakovať cez týždeň, aby si to ľud zafixoval. Nevýhodou je, že ak napríklad takto preučíte pôstnu pieseň, o rok na to zabudnú a budete precvičovať znovu - ale pôjde to už ľahšie. Tejto metóde pomôže, aby mal ľud znotované JKS. Krásne je, ak kostol zakúpi vlastné spevníky, ktoré sú rozdané v laviciach.
Druhá metóda preúčania je prestať spievať do mikrofónu, ale zabezpečiť dostatočnú hlasitosť organa. Babky zo začiatku zostanú šokované, budú sa otáčať smerom na chór a čo je hlavné - nebudú spievať začiatky piesní, lebo budú zmätené. To však využijete na to, že keď nespievajú, viac počúvajú. Čakajú na váš hlas z reprákov, ale ten nepríde. Preto po krátkom čase sa opatrne pridajú. A to to nám ide. Aby sa pridali tak, že zároveň počúvajú. Táto metóda sa môže javiť ako extrémna a vyžaduje porozumenie kňazov. Ak sa skombinuje s nacvičovaním pred omšou, cesta k úspechu je zaručená.
Treba si uvedomiť, že toto preúčanie, o ktorom píšem je len vykoreňovanie starých zlozvykov.
A tiež, že šokovanie babiek nerobíme pre potešenie, ale pre vyššie dobro. _________________ Jozef Timuľák
Časy uvádzané v GMT + 1 hodina Choď na stránku Predchádzajúci1, 2, 3, 4
Strana 4 z 4
Nemôžete odosielať novú správu do tohto fóra Nemôžete odpovedať na správu v tomto fóre Nemôžete upravovať svoje príspevky v tomto fóre Nemôžete mazať svoje príspevky v tomto fóre Nemôžete hlasovať v tomto fóre