Zaregistrovaný od: 01. 08. 2005 Príspevky: 144 Bydlisko: Bratislava
Zaslal: 25 01, 2007, 21:10 Predmet: Nový organ pre Dóm sv. Martina v Bratislave
exitus nám poslal nasledovný príspevok
Citácia:
Život č.5 : Premiestnenie bude zločin
Vážení kolegovia organisti Dnes vyšlo nové číslo časopisu Život, v ktorom je uverejnený článok o stavbe nového organa do Dómu sv. Martina v Bratislave. Ako už určite z médií viete, tento projekt sa nezaobišiel bez konfliktov, bojov, a zasahovania nekompetentných do veci stavby nového organa a premiestnenie starého nástroja. Konkrétne mená nebudem spomínať, dotyčné osoby by sa mali hanbiť za absurdnosti, ktoré robia prostredníctvom časopisov, novín, parlamentu a nezmyselných petícií. Veď je úplným nezmyslom, aby sa dirigent SND bil za zachovanie organa, ktorý nie je vyhovujúci pre význam Dómu sv. Martina takými zbraňami, ako je petícia medzi hudobníkmi a spevákmi z radov Slovenskej filharmónie, SND..., ktorí niekoľkokrát za rok účinkujú pri bohoslužbách a verejne vyhlasujú a píšu, že sú členovia Kirchenmusikvereinu - Cirkevného hudobného spolku. Každý hudobný spolok musí vykazovať určitú činnosť. Akú činnosť by vykázal menovaný spolok ? Prečo sa do stavby organu mieša dirigent SND??? Myslím, že ako organisti by sme sa mali postaviť na stranu odborníkov z radov organistov a organológov a iných kompetentných ľudí, ktorí majú na starosti stavbu nového a konečne DOBRÉHO organa na Slovensku.
Zaregistrovaný od: 01. 08. 2005 Príspevky: 144 Bydlisko: Bratislava
Zaslal: 25 01, 2007, 21:12 Predmet:
K téme stavby nového organu v Dóme sv. Martina chystáme rozhovor s koordinátorom projektu Stanislavom Šurinom a s organológom Dr. Marianom Mayerom. Uverejníme v najbližšej dobe.
Premiestnenie bude zločin
5/2007
Pôvodný organ z bratislavského DÓMU SV. MARTINA plánujú presťahovať za Dunaj a na jeho miesto príde nový. Vzácna kultúrna pamiatka zrejme dočasne skončí v sklade a nikto nezaručí, či bude mať neskôr v nových priestoroch zvuk.
Vzduch v bratislavskej konkatedrále je nabitý napätím. V máji má totiž jej priestory opustiť vyše stodvadsaťročný organ, ktorý je vzácnou kultúrnou pamiatkou. Podľa arcibiskupa Jána Sokola ho premiestnia do jedného z nových kostolov plánovaných na území mesta, údajne do budúcej modernej petržalskej katedrály. Kde však nástroj bude, kým kostol postavia, nevedno. Otázkou je, či sa využili všetky možnosti, kde by mohol byť nový organ v Dóme umiestnený. Bez toho, aby museli pôvodný odstrániť.
Umelci sú proti
„Ak by historický organ z dómu odstránili, zanikne kus obrovskej histórie. Je to, ako keby sme levočský oltár Majstra Pavla premiestnili niekam do Vrakune,“ prirovnáva Pavol Selecký, dirigent Slovenského národného divadla, ktorý inicioval petíciu adresovanú poslancom, aby zámer cirkvi preverili. K jeho názoru sa priklonilo 400 umelcov. Pavol Selecký zdôrazňuje, že chór v Dóme je svojou veľkosťou európska rarita. Samotný Liszt, ktorý pôvodný organ navrhol a financoval, tam dirigoval okolo 160-členný orchester so zborom. „Myslím si, že nový nástroj môže svojou hmotnosťou narušiť statiku Dómu a silnejším zvukom vzácne fresky. Starý organ, keďže je umiestnený v podveží, nezaťažuje chór,“ vysvetľuje dirigent Selecký.
Arcibiskup Ján Sokol trvá na tom, aby bol nový organ na chóre.
Ušitý na mieru
„Tento organ má význam v priestore, kde ho postavili. Nie je to klavír, ktorý si môžete postaviť do filharmónie alebo do obývačky, kamkoľvek. Organ je vždy vyrobený na mieru. Preto ne existujú na svete dva rovnaké, a aj keby boli, pri inom umiestnení budú mať odlišný zvuk. Medzi nimi je nesmierna pestrosť a variabilita. Práve tým je cenný aj tento organ,“ hovorí legendárny slovenský organista profesor Ferdinand Klinda a zdôrazňuje, že každý organ je konštruovaný podľa zvukového ideálu svojej doby. Je spojením umenia s technikou a je živým svedkom hudby svojich čias. Úlohou terajšieho dómskeho organa boli liturgické služby a nemožno ho použiť na náročné koncertné účely. Lenže nástroj takéhoto rázu treba vnímať aj inak než účelovo. „Je žiaduce, aby Dóm ako hlavný kostol mesta mal zodpovedajúci, reprezentatívny nástroj, ako je to aj inde v Európe. V bratislavských katolíckych kostoloch niet organa, ktorý by zodpovedal súčasným kritériám hodnotného umeleckého nástroja. Na celom Slovensku ich môžeme rátať iba na prstoch. Napríklad v Banskej Bystrici, Kremnici a košickom Dóme sv. Alžbety, kde je však chronický problém s údržbou,“ pokračuje. Podľa profesora Klindu je bratislavská konkatedrála dosť veľká, takže nie je problém postaviť nový nástroj inde než na chóre. Kultúrne zodpovedné by podľa neho bolo, aby terajší historický organ zostal na svojom mieste a na chóre by tak bol dostatočný priestor pre zbor i orchester. „Takéto riešenie zvolili napríklad vo viedenskom Dóme sv. Štefana, čo sa stretlo so všeobecným súhlasom farnosti, pamiatkarov i organistov. Na dnešnej situácii okolo stavby som nemal podiel ani poradný hlas, pretože mňa či profesora Michalka nikto neoslovil,“ tvrdí.
Organista JÁN MICHALKO tvrdí, že nástroj je umiestnený nevhodne.
Treba ho zachovať
Dómsky 34-registrový organ postavil roku 1880 staviteľ Vincent Možný. Umiestnil ho na chór do podvežia. „Majster Možný bol významný staviteľ a tento organ je jeho najväčšie dielo. Ide jednoznačne o významnú kultúrnu pamiatku, ktorú treba zachovať. Tento nástroj však vzhľadom na svoje nevhodné umiestnenie a čiastočne aj zvukové a technické parametre nespĺňa požiadavky na kvalitnú interpretáciu liturgickej hudby ani organovej literatúry v priestore, ako je bratislavský Dóm,“ dopĺňa profesor Ján Vladimír Michalko, organista a dekan Hudobnej a tanečnej fakulty VŠMU v Bratislave. „Dôležité je, aby mali rozhodujúce slovo odborníci – v tomto prípade experti v oblasti dejín a stavby organa a organovej interpretácie,“ zamýšľa sa.
Organológ MARIAN A. MAYER navrhoval umiestniť nový organ nad vchod do Kaplnky sv. Anny. Neuspel.
Organológa prehlasovali
„Je fakt, že som sa snažil o riešenie, pri ktorom by nový organ bol postavený na inom mieste ako na chóre. Navrhoval som priestor nad vstupom do Kaplnky sv. Anny,“ hovorí známy slovenský organológ Dr. Marian Alojz Mayer. Keď sa však takéto riešenie ukázalo ako nepriechodné, priklonil sa k stavbe nového organa na chóre a k presťahovaniu starého nástroja do nového vhodného priestoru. „Pri správnom umiestnení vzdušníc by dokázali vyniknúť jeho niektoré zvukové kvality, spočívajúce najmä v bohatstve zvukových farieb registrov v základnej polohe. No toto bohatstvo, prirodzene, nezaručuje zvukové kvality celého nástroja,“ podotýka. Nevhodné umiestnenie historického organa nie je podľa Dr. Mayera jedinou chybou. „Možnému chýbali skúsenosti so stavbou takého veľkého nástroja. K tomu sa pridružil aj nedostatok prostriedkov na jeho stavbu, čo sa prejavilo okrem iného aj tým, že staviteľ bol nútený použiť okolo päťdesiat percent píšťalového materiálu z nejakého staršieho, v tom čase likvidovaného organa,“ konštatuje Marian A. Mayer.
Kde skončí?
Ako sa pre Život vyjadril šéf pamiatkarov PhDr. Peter Jurkovič, Krajský pamiatkový úrad v Bratislave premiestnenie historického nástroja zatiaľ neschválil, hoci stavbu nového už povolil. „Na základe žiadosti sme vydali rozhodnutie k realizácii stavby nového organa. Určili sme v ňom podmienky, za ktorých je zámer prípustný. Vydaniu rozhodnutia predchádzalo prerokovanie a miestne preverovanie odborníkmi vrátane členov Komory reštaurátorov Slovenska a špecialistov na danú problematiku,“ vysvetľuje. V marci tohto roku bratislavský Dóm oslávi svoje 555. narodeniny. O dva mesiace neskôr pravdepodobne začne demontáž jeho historickej súčasti. Aký bude ďalší osud vzácneho organa, sa možno rozhodne posledný januárový piatok, keď sa na podnet umelcov zrealizuje poslanecký prieskum.
Vyrobí ho Nemec
Nový dómsky organ má postaviť majster Gerald Woehl z Nemecka. Ako sa pred časom vyjadril, podstatná časť organa bude klasická so zásuvkovými vzdušnicami a s mechanickou traktúrou. V podveží budú registre a pod jeho gotickým oblúkom hlavný stroj. Organ bude mať tri manuály, vyše 60 registrov a 3 806 píšťal. Bude vážiť okolo deväť ton. Jeho cena je 993 000 eur bez DPH a financovaný bude prostredníctvom nadácie Laudate Dominum, ktorú zriadili na tento účel.
Čo sa bude diať?
- máj 2007 – premiestnenie starého organa
- september 2007 – začiatok prác v konkatedrále
- apríl 2008 – ladenie
- október 2008 – posviacka nástroja
V tomto článku píšu samé klamstvá.
Organ v Dóme Sv. Martina je hrozný,
a nie cenný nástroj.
Treba ho premiestniť, ale predtým opraviť,
a tak.
V Dóme treba postaviť veľký kvalitný nástroj, na Európskej úrovni.
Zvuk organa nepoškodí ani freská, ani statiku.
A nový organ treba umiestniť na chór, a do podveží nedať nič.
Už pri starom organe osvedčilo podvežie, ako akusticky nevhodné prostredie.
načo tam z nového organa aj jednu píšťalu umiestniť?
A to hlúpy argument, že Liszt tam dirigoval orchester 160 členný,
teraz na chóre spievajú 30.
oni zmestia na menšie miesto, orchester tam nehrá.
V Svätom Štefane vo Viedni, podla mňa všetko je dole pri novom Rieger organe,
hore, ten starý strašný nástroj už vôbec nepoužívajú.
A ked vo Viedni majú zbor a orchester, tak neodídu na chór,
ale dole pri organe zahrajú.
Netreba si vážiť ten starý, chybní a strašný nástroj.
Nemá žiadnu kvalitu.
Keby to bol Cavallie Coll, alebo nejaký nemecký organ, 300 ročný, tak hej.
120 ročný organ. Preč s tým z chóru, a postaviť tam pekne nový organ.
Zaregistrovaný od: 01. 08. 2005 Príspevky: 144 Bydlisko: Bratislava
Zaslal: 04 02, 2007, 16:14 Predmet:
trompette napísal:
Netreba si vážiť ten starý, chybní a strašný nástroj.
Nemá žiadnu kvalitu.
Organ v Dóme sv. Martina v Bratislave je najväčším nástrojom Vincenta Možného – žiaka Martina Šaška. Kvôli jeho stavbe si dokonca premiestnil dielňu z Nitry do Bratislavy (horný koniec Štefánikovej ulice). Určite má svoju historickú hodnotu a treba ho v každom prípade zachovať. Otázkou je, či je vhodné zachovať Možného nástroj na terajšom mieste, alebo ho premiestniť na iné, pre tento organ vhodnejšie miesto. Túto otázku by mali zodpovedať odborníci na danú problematiku - organológovia, organári, kunsthistorici, pamiatkari, či architekti sakrálnych priestorov. Prečo k týmto otázkam vyjadrujú svoje „odborné stanovisko“ najviac dirigenti SND či poslanci NRSR mi nie je celkom jasné.
Ako teda vnímajú Možného organ v Dóme sv. Martina odborníci?
Určite sa jedná o historický – Možného najväčší nástroj, nie však nutne o organ vysokých kvalít. Jeho výstavbu i inauguráciu sprevádzalo množstvo problémov - „Možnému chýbali skúsenosti so stavbou takého veľkého nástroja. K tomu sa pridružil aj nedostatok prostriedkov na jeho stavbu, čo sa prejavilo okrem iného aj tým, že staviteľ bol nútený použiť okolo päťdesiat percent píšťalového materiálu z nejakého staršieho, v tom čase likvidovaného organa,“ vyjadril sa známy slovenský organológ Dr. Marian Mayer pre Život („Premiestnenie bude zločin“, Život 5/2007).
Ďalšou ranou pre Možného organ bola požiadavka zadávateľa zachovať gotické okno v západnej stene Dómu. Vyriešil to umiestnením nástroja do podvežia do dvoch paralelných, proti sebe hrajúcich skríň. Tým sa zvuk nástroja doslova “zadusil”, čo si môže overiť i laik návštevou bohoslužby v Dóme.
Ako sa ďalej uvádza v odborných publikáciách „Martin Šaško a jeho organárska škola“ i „Organy v Bratislave“, už pri inaugurácii (1880) bola dómskemu organu vytýkaná absolútna absencia jazykových registrov.
Spĺňa teda tento nástroj úlohu hlavného organu v Konkatedrále sv. Martina v hlavnom meste Slovenska adekvátne a dôstojne?
Už v dvadsiatich rokoch 20. storočia sa objavili snahy o výstavbu nového nástroja s nástupom dómskeho organistu Š. Németha-Šamorínskeho. Tieto snahy neustali ani neskôr, kým neboli potlačené komunistickou diktatúrou. Jeho dnešný technický stav (odhliadnuc od nevhodného umiestnenia) je zlý.
Dekan Hudobnej a tanečnej fakulty VŠMU v Bratislave, známy slovenský organista, zakladateľ festivalu Historické organy na Slovensku - Ján Vladimír Michalko sa o dómskom organe pre Život vyjadril nasledovne:
“Majster Možný bol významný staviteľ a tento organ je jeho najväčšie dielo. Ide jednoznačne o významnú kultúrnu pamiatku, ktorú treba zachovať. Tento nástroj však vzhľadom na svoje nevhodné umiestnenie a čiastočne aj zvukové a technické parametre nespĺňa požiadavky na kvalitnú interpretáciu liturgickej hudby ani organovej literatúry v priestore, ako je bratislavský Dóm.” („Premiestnenie bude zločin“, Život 5/2007)
Čo teda s nástrojom, ktorý má svoju historickú hodnotu, nie je však adekvátny pre priestor, v ktorom stojí? Logické riešenie, preferované aj koordinátorom stavby nového organu je dôkladná oprava a premiestnenie starého nástroja do vhodnejších priestorov – tam kde píšťalový organ nemajú a kde by jeho zvuk lepšie vynikol a pravidelne by sprevádzal bohoslužby. Dr. Mayer verí, že „pri správnom umiestnení vzdušníc by dokázali vyniknúť jeho niektoré zvukové kvality, spočívajúce najmä v bohatstve zvukových farieb registrov v základnej polohe.“ („Premiestnenie bude zločin“, Život 5/2007) V žiadnom prípade by sa nejednalo o prvý presun historického organu v histórii… Alebo je snáď lepšie ponechať nástroj na terajšom mieste - kde nikdy nebude znieť dobre – nevyužitý, len ako muzeálny kus nábytku, ktorý bude zapadať prachom?
Prirovnanie dirigenta Pavla Seleckého, že „je to, ako keby sme Levočský oltár Majstra Pavla premiestnili niekam do Vrakune,“ mi v danom kontexte pripadá prinajmenšom neadekvátne ak nie až zavádzajúce. Takisto zaujímavé sú tvrdenia pána Seleckého o Franzovi Lisztovi ako údajnom architektovi dómskeho chóru či dokonca samotného organu. Takéto tvrdenia by bolo férové podložiť citáciami z hodnovernej literatúry. Doteraz sa tak nestalo. Mimochodom, o Lisztovi sa vie, že bol geniálny virtuóz a skladateľ, ale že by vynikal aj v oblasti architektúry či organárstva, o tom sa odborná literatúra naozaj nezmieňuje.
Pomyslenou čerešničkou na torte sú tvrdenia pána Seleckého, že „nový nástroj môže svojou hmotnosťou narušiť statiku Dómu a silnejším zvukom vzácne fresky.” Nuž toto sú istotne otázky hodné odpovede pre kunsthistorika či statika, ale dirigent SND? To mi už naozaj zaváňa sentimentom za nástrojom, na ktorom otec Petra i Pavla Seleckého hrával celý život...
Matej Kubeš
Literatúra:
M. A. Mayer: Martin Šaško a jeho organárska škola, Hudobné centrum, 2003.
M. A. Mayer, S. Šurin: Organy v Bratislave, Bachova spoločnosť, 2001.
Zaslal: 06 02, 2007, 11:42 Predmet: To Matej Kubes
Prispevok hoden pochvaly a uznania, konecne nieco objektivne a hlavne pravdive, lebo to, co popisali slovenske noviny a casopisy by sa hodilo skor do nejakej zabavnej relacie... A na margo panov Seleckych - cudujem sa, ze este neprezentovali nazor, ze pri Domskom organe vznikla aj Lisztova Fantazia a fuga na choral Ad nos, ad salutarem undam.....
Zaregistrovaný od: 01. 08. 2005 Príspevky: 144 Bydlisko: Bratislava
Zaslal: 25 02, 2007, 17:21 Predmet:
v pondelok, 26. 02 medzi 15.30 - 16.30 bude na rádiu Devín naživo odvysielaná diskusia na tému stavby nového organa v Dóme sv. Martina v Bratislave. Účastníci diskusie: Stanislav Šurin a Pavol Selecký.
u nas je to tiez tak ako u vas a toto povazujem skor za zazrak....
Zial zaujem cirkevnej vrchnosti sa vacsinou obmedzuje na ine ciele a organ je na poslednom mieste, tak ako pisete.
Zaregistrovaný od: 17. 05. 2007 Príspevky: 15 Bydlisko: Bratislava
Zaslal: 18 05, 2007, 12:10 Predmet: Organ v Dóme sv. Martina
Okrem toho, že organ v Dóme sv. Martina je nevhodne postavený, sa roky o neho nikto nestaral. Teraz na neho niektorí páni umelci nedajú dopustiť. Hrával som tam sobáše v rokoch 1988-1991 za organovania p. Lexmanna. Po ňom prišiel hrávať Stano Šurin. V tých časoch do r. 1991 bol v zlom stave, rozladený, nefungovala napr. ani spojka II-I. Nikto sa tam "netrhal" hrávať sobáše. Tento nástroj nie je zvukovo dostatočný na ozvučenie konkatedrály.
Môj názor je, že Dóm sv. Martina potrebuje koncertný organ na vysokej úrovni a ten dúfam v októbri 2008 aj bude.
Časy uvádzané v GMT + 1 hodina Choď na stránku 1, 2, 3 ... 20, 21, 22Ďalší
Strana 1 z 22
Nemôžete odosielať novú správu do tohto fóra Nemôžete odpovedať na správu v tomto fóre Nemôžete upravovať svoje príspevky v tomto fóre Nemôžete mazať svoje príspevky v tomto fóre Nemôžete hlasovať v tomto fóre