Kto je online |
Momentálne je 570 návštevník(ov) a 0 člen(ov) online.
Ste anonymný užívateľ. Môžete sa zdarma zaregistrovať tu
|
|
|
|
Bellova Omša Es dur a Honnegerov Kráľ Dávid na BHS |
|
Program Bratislavských hudobných slávností 2002 dramaturgicky obohatilo niekoľko koncertov duchovnej hudby. Ivan Sokol hral recitál z tvroby Oliviéra Messiaena (Nebeská hostina, Narodenie Pána), Slovenská filharmónia pod taktovkou Alaina Parisa uviedla Gloria G dur pre soprán, zbor a orchester Francisa Poulenca. K vrcholom festivalu patrila však aj obnovená premiéra (po viac než 100. rokoch – prvé uvedenie bolo 1889) Omše Es dur pre sóla, zbor a orchester Jána Levoslava Bellu a rovnako záverečný koncert – oratórium Kráľ Dávid (Le Roi David) Artura Honnegera.
Bellova Omša zaznela v utorok 8.10. o 19.30 v Koncertnej sieni SF v podaní zboru bratislavského konzervatória (Dušan Bill) a Symfonického orchestra Slovenského rozhlasu (Andrew Parrot). Veľkolepé dielo bolo azda najpozitívnejším prekvapením festivalu. Hudobnej verejnosti sa predstavila skladba so všetkými znakmi veľkej duchovnej klasiky. Hoci ide o typ missa brevis, štýlovo i tektonicky je Bellova Omša porovnateľná s významnými sakrálnymi dielami svojho obdobia – napr. Dvořákovho (1891), či Verdiho Requiem (1874). Toto konštatovanie sa týka nielen zmienenej partitúry, ale napríklad aj Bellovej organovej tvorby – zvlášť Fantázie-Sonáty, či sláčikových kvartet a pod. Je preto nanajvýš aktuálnou vecou kompetentných propagácia Bellu a lobbing v prospech uvádzania jeho diela v zahraničí. Len takto sa totiž dostane táto osobnosť nielen slovenskej hudby do povedomia v širšom kontexte. Predvedenie jeho Omše Es dur na tohtoročných BHS sa vyznačovalo výborným výkonom kvalitne pripraveného zboru a presne opačným - nesústredeným a akoby povrchným - výkonom orchestra. Renomovaný dirigent A. Parrot tak musel „čeliť“ zlým tónom zo sekcie lesných rohov či sláčikov i celkovej nekonsolidovanosti orchestra už v predchádzajúcom Brahmsovom klavírnom koncerte. Na festivale typu BHS (zaznamenávanom rozhlasom) dostali podobné elementárne chyby punc neodpustiteľnosti. Zbor konzervatória sa prezentoval vrámci svojich možností študentského telesa vyváženým celkovým zvukom, kultivovaným a muzikálnym prednesom. Predvedenie Bellovej Omše Es dur bolo nielen dramaturgickým obohatením BHS, ale v slovenskom hudobnom živote azda aj v budúcnosti reflektovaným impulzom. Oratórium Kráľ Dávid A. Honnegera zaznelo na záverečom koncerte festivalu BHS v piatok 11.10. o 19.30. Prvé významné autorovo oratórne dielo bolo vhodným zavŕšením podujatia v roku 110. honnegerovského jubilea. Interpretmi boli Slovenská filharmónia, Slovenský filharmonický zbor, dirigoval James Judd. Hoci Kráľ Dávid vznikol de facto prispôsobením pôvodne scénickej hudby autora, predsa dodnes patrí spolu s ďalšími jeho dielami k pilierom oratórnej tvorby 20. storočia. Nezaprie nadväznosť na odkaz starých majstrov najmä v mikrotektonickej štruktúre (sekvencovanie bachovského typu nájdeme však už Mozarta či Beethovena, podobne tiež prvky Händlovho oratórneho štýlu). Prináša však aj progeresívny „sound“, vlastný Honnegerovi v menej konvečných opusoch. Rytmicky i harmonicky odvážne prvky (tzv. moderná modalita) vyvažuje autorova syntetizujúca kompozičná metóda. Interpretačne zaznelo dielo na akceptovateľnej úrovni, demonštrujúcej výhody spolupráce SF s kvalitným zahraničným dirigentom. I to by mohol byť signál pri výbere nového šéfa a umeleckého riaditeľa ansámblu. Tohtoročné BHS aj dramaturgiou sakrálnej hudby podčiarkli zaväzujúcu príslušnosť k Európskej asociácii festialov (EFA).
Mário Sedlár (AT 1/03 s. 37-38)
|
Publikované: Thursday, 19.07. 2012 - 16:23:44 Od: admin
|
|
| |
Hodnotenie článku |
Priemerné hodnotenie: 0 Hlasov: 0
|
|
|
Súvisiaca téma
|
|
|
|
|
|