Home
Úvodná stránka
Vyhľadávanie
Vyhľadávanie
Forums
Fórum
Your Account
Váš účet
Navigačné menu



Kto je online
Momentálne je 173 návštevník(ov) a 0 člen(ov) online.

Ste anonymný užívateľ. Môžete sa zdarma zaregistrovať tu


Hra na pedáli
Hra na organeFerdinandklinda nám odoslal(a) nasledujúci článok:
"

Milí priatelia organisti,vo Vašich príspevkoch sa vyskytlo aj moje meno v súvislosti s hrou na pedáli, preto by som rád prispel k širšiemu pohľadu, či k odstráneniu nedorozumení. Ako všetky problémy okolo organa, aj tento vnímam vo vzťahu spätných väzieb medzi stavbou (konštrukciou) organa, kompozíciou a spôsobom hry. V priebehu dejín sa so stúpajúcimi nárokmi vzájomne neustále ovplyvňovali, a na vývoj v jednej zložke nadväzovali a formovali sa tie ďalšie. Týka sa to aj pedálu. Ťažko možno určiť, čo bolo prvotné, odkiaľ vyšiel impulz k novote. Ale to nie je podstatné. Smerodajný je práve súvis a súhra týchto činiteľov.



  1. Väčšina historických organov, vzhľadom na konštrukciu, skutočne dovoľuje hru prevažne, či iba špičkami. Španielske organy majú pedále vo forme štupľov, páčok, či malých hranolov. Francúzske a juhonemecké pedálové klávesy sú krátke, talianske ešte aj šikmé. Angličania dlho pedál ani nepoznali. Rozsahy, rozmery, šírka klávesov i medzier je nekonečne variabilná, takisto centrovanie klávesnice. Nebola žiadna snaha o unifikáciu. Domáci organista sa napokon naučil hrať aj v nepriaznivých podmienkach, hosť bol v nevýhode, tak je to vlastne dodnes.
  2. Prstoklad a nohoklad sa postupne rozvíjali (v súvise uvedených spätných väzieb), a vždy boli iba technickými prostriedkami hry, nemožno ich považovať za články organistickej viery. Slúžili na presné, bezpečné a čo najľahšie zvládnutie hry, čo záviselo aj od individuálnej zručnosti hráča a jeho anatomických daností. Preto je v starých (aj nových) prstokladoch a nohokladoch toľko rozdielov (viď napr. staré rozpory medzi tzv. dobrými a zlými prstami, ako uvádza Metodika E. Dzemjanovej).
  3. Hra špičkami nôh je iste najstarší a najjednoduchší spôsob hry na každej klaviatúre, ale nie jediný. Stúpajúcimi nárokmi tu tiež došlo k rozvoju.
  4. Pohyblivá, zručná, až virtuózna pedálová hra bola obdivovanou prednosťou severo- a stredonemeckých organistov, ale zďaleka nie všetkých, iba tých najzdatnejších. Mali na to aj rozmermi a rozsahmi spôsobilé pedálové klávesnice. Skladateľov, ktorí napísali náročné pedálové party ľahko spočítate, bolo ich málo, takisto ako zručných hráčov. Keď im časom nestačili tri prostredné prsty, zapojili ďalšie. Keď im nestačili iba špičky, využívali vlastnosti nôh, ktoré im dala príroda. Zistili, že noha je dvojramennou pákou, ibaže pätná kosť je kratšia. Využívali ju, ako napr. už r. 1520 Arnold Schlick v skladbe venovanej korunovácii Karla V. Ascendo ad Patrem meum, napísal štvorhlasý pedálový part! Dvojhlasých pedálových štylizácií poznáme viacej. Schlick okrem toho vo svojej knihe Spiegel der Orgelmacher und Organisten, Mainz, 1511, udáva presné miery pedálových klávesov a medzier, z ktorých vyplýva, že hra pätami už vtedy bola dobre možná. Kto neverí, nech zájde k organom Silbermanna, Trosta, Schnitgera, Hildebrandta, J. Wagnera a ďalších majstrov. Pravda, technické parametre pedálov sú rozličné, a na každý sa treba prispôsobiť.
  5. Zmienku o používaní päty nájdeme vo viacerých starých prameňoch, nadväzujúcich na Bacha. J. Chr. Kittel, jeden z posledných Bachových žiakov ju opísal v predhovore k svojim Chorálovým predohrám. Takisto D. G. Türk, nástupca W. Fr. Bacha v Halle vo svojej náučnej knihe Von den wichtigsten Pflichten eines Organisten uvádza konkrétne notové príklady s nohokladom. J. S. Petri, ktorý obdivoval svojho učiteľa, Bachovho syna Friedemanna, v učebnici Anweisung zum regelmäßigen und geschmackvollen Orgelspielen uvádza nohoklady s pätou, dokonca na najvyššom tóne pedálovej klávesnice (d1). Chr. F. D. Schubart v Ideen einer Aesthetik der Tonkunst uvádza, že organisti si dávajú šiť špeciálne topánky s vyššou pätou, aby mohli skokom hrať tercie, dokonca kvarty.
  6. O týchto prameňoch sa vie už desaťročia, nemožno ich negovať ani zatajovať. Na druhej strane treba podotknúť, že už desaťročia sa ani žiadne nové neobjavili. Dobre o tom vieme aj na Slovensku, prinajmenej moji žiaci. Učia hrať aj pätou nie preto, že by o inom nevedeli, ale práve preto, že vedia. Ja, aj moji kolegovia, sme mali aj počas nešťastných a dlhých rokov železnej opony vďaka koncertným cestám možnosť na kontakty a získanie aktuálnych odborných informácií. Ako dlhoročný člen Direktória Bachgesellschaftu v Leipzigu som sa okamžite dozvedal z prvej ruky o každej novinke v odbore. Nemusíme mať teda pocity menejcennosti. Doháňať musíme v inom: v zlepšení našich podmienok práce (o. i. stavba organov), uznania spoločenského postavenia a ocenenia práce organistov.
  7. O tom, aký nohoklad používal Bach, nevieme. Isté je len, že hra pätami bola vtedy známa a možná. Tvrdiť, že hral iba špičkami (lebo sa to dá, hoci nie ľahko), je nedokázateľné. Môžeme sa iba domnievať ako hral. Vieme, že jeho hra bola neobyčajná a súčasníci ju obdivovali: So svojimi dvoma nohami vedel na pedáli hrať také partie, ktoré by boli dosť ťažké aj pre nie nešikovného klaviristu pomocou piatich prstov(Bach Dokumente 3. 88). Opisuje sa, že na pedáli hral aj dvojité trilky. Mohol to bez päty ? Vieme tiež, že Bach bol maximalistom vo všetkých hudobných parametroch: od sláčikárov žiadal viachlasnú hru, od svojich amatérskych zboristov inštrumentálno-virtuózny spev, od klaviristov celkom nezvyčajné prstoklady, o. i. prekladanie krátkych prstov nad dlhé (viď vlastnoručné značenie v BW 870a, svedectvo syna C. Ph. Emanuela a ďalších). Rozsahy organových klávesníc mu nestačili, využíval ich vždy do krajnosti, miestami aj prekračoval, niekde bol nútený štylizovať o oktávu nižšie (viď BWV 540, 548, 564, atď.). Nevieme si ani predstaviť, ako bohato registroval, keď prítomní boli užasnutí jeho využívaním registrov. Načo asi od organárov požadoval, aby stavali manuálové klávesnice blízko seba, keď svoje najväčšie skladby vraj chcel hrať iba na jednej, ako sa často hlása ? Isté je, že jeho hra bola mimoriadna a medzi súčasníkmi vynikala práve svojou nezvyčajnosťou, podobne ako jeho diela. S plnou umeleckou zodpovednosťou možno veriť, že práve jeho nekonvenčné, plné a fantazijné využívanie vtedajších daností organov bolo predmetom obdivu jeho hry. Preto je podobný postoj dnešného hráča v bachovskej interpretácii legitímny, neprotirečí jeho intenciám. Skôr im protirečí heslovité a uniformné zjednodušovanie a posúvanie estetiky bachovskej hry (a registrácie) do obdobia gotiky.
  8. Nad všetkými rozpormi stojí fakt, že prstoklady a vôbec hracia technika sú iba prostriedkom k zazneniu hudby, k dosiahnutiu zvukového (umeleckého) výsledku. Vyhováranie sa na nešikovnosť päty je na rovnakej úrovni ako dávne tvrdenie o nešikovnosti palca a slabosti malíčka. Nie je dobrý profesionál, ktorý nedokáže každým prstom, špičkou či pätou zahrať sled nôt v žiadanej kvalite. Keby vyškolenci špičkovým nohokladom sa dokázali mesiac dôsledne venovať metodickému používaniu päty, zistili by, že aj tie najťažšie Bachove party sa odrazu zvládajú ľahko a bezpečne, pohyby nôh sú minimálne a ekonomické, lebo vyplývajú z fyziologie nôh, sú nenamáhavé a ešte aj elegantné (čo, pravda, nie je prvoradé).
  9. V podstate umenia je obsiahnutá najväčšia sloboda, takže každý má nárok na to, aby hral ako chce, len nech hudobne presvedčí. Hrou, nie rozdávaním rozumov. Hudobný výsledok je rozhodujúci: veď skúste z nahrávky posúdiť, akým prstokladom či nohokladom bola hraná! Nevedeli to napríklad ani vážení členovia poroty organovej súťaže v Innsbrucku pred 20 rokmi, keď bola téza správnych prstokladov na módnom vrchole. Súťažiacich totiž pozorovali pri hracom stole, či používajú dobré alebo zlé prsty. Ale už M. Praetorius (Syntagma Musi***** II, 1619) napísal, že mu je prstoklad ľahostajný, keď sa sledy tónov ozvú jasne a pôvabne, a aj nosom zahraná správna nota mu je dobrá!
  10. Tým nepodceňujem význam cieľavedomého a systematického školenia a cvičenia, naopak. Nestačí raz prehrať Školu a vyhlásiť, že už to ovládam. Ovládam to až vtedy, keď sa mi určitý spôsob hry zafixuje nastálo ako reflex, lebo mi pomôže pri ľahšom naštudovaní nových skladieb a zvýši istotu mojej hry. Preto sa pre zachovanie a utvrdenie reflexov ukazuje zapisovanie prstokladov a nohokladov ako účelné.
  11. Akúkoľvek tézu nemožno stavať bez patričného odôvodnenia, či na polovičnej pravde. Dobrý učiteľ má uvádzať všetko pre i proti. Na módne heslo naletí iba ten, koho prekvapí, keďže nepozná patričný background. Netreba slepo prijímať názor len zato, že pochádza z cudziny. Argumentácia tým na sile nezískava. Hlavne však si treba uvedomiť, že akýkoľvek nový poznatok neslúži na to, aby nás obmedzoval a zväzoval ruky, ale na to, aby inšpiroval a motivoval našu tvorivosť.
Dalo by sa ešte mnoho napísať, ale môj príspevok aj tak už prekročil zamýšľaný rozsah. Preto už len povzbudenie pre Vás všetkých: je mi sympatické, že venujete toľko záujmu organu, ktorý je v dnešnej spoločnosti žiaľbohu na okraji. Obyčajne sa hovorieva, že huslista hrá, bubeník bubnuje, spevák X. Y. spieva, ale väčšinou iba, že organ hrá, hoci v skutočnosti hrá organista, nie mŕtvy nástroj sám od seba! Aj vy svojim pôsobením môžete postupne odkliať tento nedôstojný predsudok. Vďaka patrí tvorcom a udržiavateľom internetovej stránky, ktorá spája organistov dobrej vôle a prispieva k ich informovanosti a vzdelanosti.

Ferdinand Klinda

"

Publikované: Tuesday, 01.04. 2008 - 19:00:03 Od: admin

 
Súvisiace odkazy
· Viac o Hra na organe
· Ďalšie články od autora: admin


Najčítanejší článok na tému Hra na organe:
Hra na pedáli



Hodnotenie článku
Priemerné hodnotenie: 4.78
Hlasov: 28

Vynikajúci

Zvoľte počet hviezdičiek:

Vynikajúci
Veľmi dobrý
Dobrý
Priemerný
Zlý



Možnosti

 Vytlačiť článok Vytlačiť článok



Súvisiaca téma

Organy na Slovensku a vo svete

"Hra na pedáli" | Prihlásiť/Registrovať | 1 Komentár | Hľadať v diskusii
Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.

Ako anonymný užívateľ nemôžete posielať komentáre, prosím zaregistrujte sa

Re: Hra na pedáli (Hodnotenie: 1)
Od: petoSova (petoos@gmail.com) - Wednesday, 18.02. 2009 - 16:30:53
(O užívateľovi | Poslať súkromú správu)
Dovolím si vložiť komentár, lebo s týmto článkom skutočne súhlasím a to, že každá nová naučená technika prípadne povšimnúť si aj písaný prstoklad (nohoklad) nad notamy nie je treba odsúdiť a zas nemám rád ak niekto vyslovene núti hrať tak ako je uvádzané v prstoklade. Nie som pedagóg, ale občas sa ma pýtajú ľudia, ktorí sa učia u nás hrať na organe aký mám prstoklad ako to hrám, ale všimol som si, že každému je prirodzené niečo iné a čo sa týka prstokladu môžeme len odporučiť ako je dobré to zahrať a už vecou každého či sa to naučí alebo si to nejako prispôsobí. Dôležitý je výsledok a to aby to znelo tak ako má.
organisti.sk
administrátori: Martin Bako - organy/organológia, Martin Puhovich - Spoločnosť priateľov organov, Rastislav Podpera - teória liturgickej hudby, Marek Klein, Matej Kubeš - technická správa serveru © 2005-2013.

Ad maiorem Dei gloriam!
Odber článkov: rss-091.xml, rss-092.xml, rss-20.xml or atom.xml
Powered by Copyright © UNITED-NUKE CMS. All Rights Reserved.
Čas potrebný k spracovaniu stránky 0.14 sekúnd